Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
Ahojte je to naozaj nadherna stranka ako sa podelit o svoje emocie,smutok a vyznanie nasim milovanym detickam.dlho som citala tieto clanky ale nikdy som nenabrala tu odvahu napisat tu ci niekomu sa zdoverit stym.Dakujem Vam ze ste mi pomohli konecne sa otvorit a nedusit to v sebe.Ja som tiez prisla o svojho anjelika mal 22tt bol to chlapcek a dali sme mu s mazelom meno Lukasko :-* prezila som tie najkrajsie ale zaroven najhorsie obdobie.Zacalo to koncom druheho mesiaca bol vecer sama doma manzel na nocnej prislo mi trosku zle tak som si sla lahnut ze to prejde ale lahla som si s pocitom ze nieco nieje v poriadku prekrucala som sa v postrli a zrazu citim ze nieco zo mna tecie utekala som na toaletu a liala sa zo mna krv okamzite som volala manzelovi a ten volal svojej mamke aby utekali hore pokial dojde on s prace pretoze robi 30km od domu medzi tym svokra volala sanitku ten cas pokial dosla svokra trval vecne vravela ze este nikdy nikde sa tak rychlo o pol noci neobliekla a neutekala trvalo to len 8min ale mne sa zdalo hodiny.prisla sanitka a ked ma odnasali dosiel manzel utekal za nami sanitka sla strasne rychlo len mne ta cesta prisla pridlha ja som sa obavala toho najhorsieho.Konecne sme dosli a aj lekar ktory ma okamzite pozrel a povedal mi tu najkrajsiu spravu srdiecko bije len pukla cievka napichali ma dali mi vitaminy a cakal ma 5dnovy pobyt v nemocnici.Strasne som sa bala pytala sa dookola preco ale ak som sa spoznala s ostatnymi mamickami ze ake maju problemi mi odpovedali ze take iste tak ma to ukludnilo trosku.nastal den prepustenia velke nadsenie i obavy aby sa to nezopakovalo o dva dni sme mali ist na vytuzeny ultrazvuk v 3mesiaci s manzelom obaja sme si sadli do cakarne a nedockavo cakali kedy uvidime svojho drobca konecne sa dvere otvorili a zavolali nas manzela posadil lekar na pohovku kde mal krasny pohlad na velku plazmu aby ho videl v plnej krase ja som uz kinecne lezala a mohlo to zacat lekar ho krasne popisoval poculi sme srdiecko a v tom ze nieco sa mu nepozdava nech pockam ide volat cakali sme 5minut a stale nic konecne prisiel stym ze musim ist k docentovi on musi posudit nic viac nic menej doslova som sa rozklepala nechapali sme co sa deje.poslali ma obliect a uz len mi sestricka povedala ze mi budu volat co najskor.o dva dni mi volali ze mam prist len v ten den mal manzel sluzbu a nepustili ho tak som sla sama znovu to cakanie ale strasne napatie co sa deje stale som nevedela ze co konecne som sla sa dozvediet pravdu docent ma ulozil a uz mi tiekla slza a este ani slovko nepovedal.Nadychol sa a zacal s klopenou hlavou ale ludsky ze moje babatko ma na brusku omfacocellu je to nezcelene brusko a nevyzera to dobre mala sanca na prezitie ja som ko hlucha len pozerala na neho.spytal sa ci chapem ja nuc poslal ma obliect a zacal od znova vtedy mi ako keby dal facku a zacala som brutalne plakat povedal ze mam na vyber pokracovat alebo prerusit graviditu ale ze mam prist s manzelom ze ho asi nechapem teraz.okamzite som volala manzelovi s placom a skoro mojim kolapsom ten sa snazil vysvetlit svojmu nadriadenemu ze su velke problemy aby ho uvolnil ale ako som pisala robi 30km od ke tak som sa vybrala k svokre ktora robi b meste cesta mi inak trva 15minut za nou ale teraz mi trvalo hodinu ludia sa na mna divali ako na opitu ale mne to boli jedno konecne som dosla k svokre ktora nic netusila ostala v soku a pkakala so mnou je to najlepsia svokra na svete sucitila so mnou vsetko aj ked to bolo tazke ma vidiet plakat a ona sa snazila ma podrtat a nevyronit ani slzu.dosiel manzel a zase sme sa vybrali do nemocnice k docentovi aby este raz nam vysvetlil nakolko ja som ho nevnimala.Vsetko sme si nechali vysvetlit a sme odisli splacom zo vsetkym.dosla son konecne domou s velkou ranou na srdcu manzel sa drzal i ked bol tiez hotovy a snazil sa nepkakat.prisli dalsie dni cakali sme co bude dalej dali nam v nemocnici na vyber bud interupciu alebo pokracovanie dalej gravidity sla som sa zisaliet pretoze mi nik nerozumel ako ma to boli a nechapem tomu mala som nato len jeden den!najprv strach ze malicke sa bude trapit potom vycitky ze som nic nespravila ze to jednoducho vzdam nie sla som k primarovi a vravim idem dalej sli tyzdne a stale som bola hotova te moj drobcek co je pod mojim srdcom je chory rozpravala som sa snim spievala citala rozpravky no len som to nezvladala musela som nastivit psychologicku ta ma trosku podporivala ale zdalo sa mi ze nik mi nevie pomoct ze je to zbytocne. Prisiel 5mesiac 21tt znova tie dvere ta ordinacia vzali nas dnu s mazelom a uz len napatie vo mne manzelovi a uz aj docenta. Je to docent s velkym D... dakujem mu za vsetko i ked neprial mi to sucitil s nami ale je to jeho povinost. Ultrazvuk sa zacal vsetko meral a prisiel k srdiecku minuta ticha.... ma velmi vazne chore srdiecko je nevyhnutne na operaciu a nemusi to prezit totizto nemusi prezit do 9mesiaca jeho brusko ta omfacocella je omnho vacsia ako v 3mesiaci cakal som ze sa to sceli teraz jeho oblicka sa mi nepaci kedze je brusko zle scelene ma vonku crievko a pecen sa posunula a vyvinula zle oblicka ma mensi raztep chrbtice tie slova boli nezastavitelne zacala som hrozne plakal manzel ma drzal za ruku ale ja som sa triasla on pocuval pozorne pretoze ja som mala ticho.. prisiel docentov verdikt Prerzsenie gravidity vzhladom na mnohopocetne chyby.okamzity nastup do nemocnice v prvy den ma napichali tycinkami na otvorenie maternice brutal bolesti strach manzela poslali domou jedine to co som nepochopila ze nemoze byt pri mne na izbe ja som ho tak strasne potrebovala.prisiel vecer uz len plac mali ma kopal a kopal ako keby vedel co sa deje :-( a lucil sa so mnou celu nic som ani oka nezazmurila uz rano o 5som vola s manzelom so slzami v ociach ze sa bojim nic netusim co a ako len ma ukludnoval nexh neplacem ze budem vycerpana prislo rano pol 7otvorili sa dvere ze uz ma caka docent nemusel ma on prave robit ale bola to moja poziadavka.zisla som o pochodie dole vybral mi tycinky co mi mali otvorit krcok maternice a povedal pridem a nech sa drzim povedal mi co ma caka za injekcia vzali ma sestri ulizili na postel a pichli prvu umelu kontrakciu po chvilu kricim ze mi je zle a horuco okamzitr pribehli dali ma dole utekala som na zachod prehnackovala som hodinu a pol s zvracanin a bolestami bola tam stolicka co bolo fajn pretoze mi pomahala sa skrucat a miernit bolesti zrazu mi prislo lepsie len co som sa postavila na nohy citila som ze nieco sa vali zo mna bum plodova voda bola som prvorodicka zlakla som sa a zaroven potesila ze uz je to tu pretoze boli to strasne bolesti a zaroven som uz nevladala a najhorsie to bolo pre mna ze som bola tam kde vsetky tehotne.kricala som na sestru ze mi idtiekla plodova voda ze sa ospravedlnujem za zachod ze je spinavy.okamzite prisiel tym lekarov aby ma pozreli zo spodu ale ten ze v ktorom som ze mam take male brusko ja son znovu plakala sestra odpovedala za mna.dali ma opat lahnut nech odpociniem a pichli dalsiu vyvolavacku opat bolesti hnacky a vacsia vycerpanost presli uz 5hodin prosila som sestricky a boha o pomoc boli to strasne.. pkakala som ale od toho ze sa stale trapi pretoze som ho citila ako kope aby mi nebolo malo cez moju izbu nosili vsetky babatka co prisli na svet bolo to flustrujuce bokestive preklinala som vsetko ze preco ja,preco prave ja ... a stale dookola pytala som sa ze ked ste vedeli aky mam problem preco mam tu izbu ze je to hrozny pocit a vidiet.ospravedlnenie ale mne to nepomohlo.prisli kontrakcie kazdych 5minut potom kazdych 3 nedalo sa to zniest uz som vycerpana postavila som sa a pozeram som zaliata krvou zem nohy kosela ako na zabijacke volali lekara pozrel a okamzite volali docenta potrat... preslo uz 7hodin a stale nic skrutena na posteli cely tim pri mne co sa deje strach priputali mi nohy nejaku misu dali pod mna a zrazu tlacte fuu .. bolesti boli horsie a horsie moj krik sa stupnoval robili co sa dalo ale mallicky sa mi zakliesnil presla polhodina a stale nic nastali uz klieste no nic lekar na lekara pozerali a netvarili sa nadcene potom ma poriadne chytili 3sestri jeden lekar plus docent co mi pomahal moj boj uz bol len ako keby posledny krat som mala zakricat a zatlacit v zivote ..nikdy v zivote som tak nekricala konecne to prisli je na svete len mi ho nemohli ukazat aby som neskolabovala. Nemala ho vzdy pred ocami nexh si ho necham v srdci a v spomienkach tak ako ma kopkal v brusku.prisla velka ulava ze sa uz moj drobcek netrapi a ze ho prijal boh ked si ho vybral.mna cakala uz len kratka operacia a velky smutok za nasim milovanym anjelikom.:-* preslo uz niekolko mesiacov no neprisiel den kedy som na neho nemyslela verim ze ani jedna z vas na toho vasho anjelika ste nezabudli.. teraz viem ze niesme sami co sme toto prezili VELKA VDAKA Vam vsetkym ze ste sa tu zdoverili pretoze ste ma nakopli mysliet pozitivnejsie a konecne mi spadol malicky kamen zo srdca ze som sa tu mohla rozpisat a konecne o tom hovorit este raz Velke DAKUJEM prepacte ze az tolko pisania :-) prajem Vam vsetkym z celeho srdiecka krasne a zdrave deticky kazdej kolko si len prajete
