|
Titel : Môj kvietoček
|
Autor: Petra
()
Datum: 07.07.2003 12:04:07
Jedno aprílové ráno som si urobila tehotenský test a vyšiel pozitívne. Boli sme s manželom veľmi šťastní. Zariadili sme detský kútik, nakúpili vecičky.
V decembri päť dní po vypočítanom termíne pôrodu ma hospitalizovali v nemocnici, bol to piatok. Až v utorok 10.12. 2002 sa rozhodli, že mi pôrod vyvolajú, hoci už tri dni mi môj kvietoček veľmi protestoval.
Od rána som ležala s infúziou a nie a nie sa to rozbehnúť, lekár hovoril stále niečo o cisárskom reze, no nakoniec sa rozhodol pre klasický pôrod, čo sa neskôr ukázalo ako veľká chyba. Maličká bola veľmi omotaná pupočnou šnúrou - okolo krku, pleca, ruky, hrudníka. Narodila sa a ja som nepočula žiadny plač. Hoci som sa pýtala lekárov, čo sa deje, nechceli mi nič povedať, iba toľko, že všetko bude v poriadku.
Srdiečko naskočilo po minúte a dýchanie po dvadsiatich. Lekár, ktorý ju priviedol na svet sa priznal, že on urobil chybu, keby sa bol rozhodol pre pôrod už v piatok nič sa nemuselo stať.
Nasledovalo dlhé obdobie na JISke, kde sme malú Peťušku chodili stále navštevovať. Tam sa nás aj spýtali, či ju nechceme pokrstiť, lebo nám na 50% neprežije - a tak sme ju pokrstili.
Po čase sa stav zlepšil a dostali sme sa na oddelenie, kde sme už mohli ležať spoločne. Povedali nám hroznú diagnózu. Následkom nedostatku kyslíka - odumrela časť mozgu. Náš kvietoček nemal hýbať rukami, nemal chodiť, vidieť ani počuť.
Dňa 23.1.2003 sme prišli z nemocnice konečne domov. Bolo to ťažké, ale verili sme, že s božou pomocou to dokážeme prekonať. Začali sme cvičiť Vojtovu metódu - podarilo sa nám rozhýbať ruky. Pekne sme si držali hlavičku - veľmi sme sa tešili.
Keď mala Peťka tri mesiace dostala reflux, stav sa jej začal zhoršovať. Mysleli sme, že on to má všetko na svedomí - REFLUX. Ale nebola to prevda - to poškodený mozoček aj napriek Peťkinej silnej vôli prestával pracovať.
Dňa 23.3.2003 nám naša Peťka zomrela. - centrálne zlyhanie.
Bola tým najkrajším dieťatkom na tejto zemi - náš malý kvietoček.
Dúfame, že sa teraz ako náš anjelik z neba na nás usmieva a pomáha nám, aby sme to prázdno, ktoré po nej ostalo vedeli nejako vyplniť.
|
|
|
