|
Titel : RE: Môj kvietoček
|
Autor: Denisa
()
Datum: 11.07.2003 22:37:13
Milá Petra
Aj mňa veľmi tvoj príspevok dojal. Ste tak statoční ľudia, slová nestačia vyjadriť pocit bezradnosti, po prečítaní tvojich pár riadkov.
Príjmite prosím z h?bky srdca moju úprimnú sústrasť, vaša rana je tak veľká .....
Cez tvoje riadky som si pripomenula i moju tragédiu. Nepočuť plač svojho dieťatka po pôrode, je niečo príšerné.. (i keď mne už bolo vtedy oznámené, že moja dcérka nežije, i tak som dúfala, že sa predsa len všetci mýlia a že ju budem počuť zaplakať, keď mi ju vybrali z bruška ? ale žiaľ nič ? iba hrozné ticho, šum prístrojov a oznámenie lekára ? je to dievčatko....).
Taktiež neviem, i keď lekári sú tiež len ľudia, nemám nejak pochopenie, prečo len tak riskovali. Vaša Peťuška už dávno chcela ísť na svet, boli tam varujúce poslíčky, dokonca si prenášala, no načo ten lekár čakal ......
Ja som môjho gynekológa zmenila, po mojej gravidite a jeho nasledovnom správaní a konaní, som jednoducho už nemala k nemu žiadnu dôveru.
Veľa sily zo srdca želá
Denisa
|
|
|
