|
Titel : RE: Máte potřebu o zemřelém dítěti stále mluvit?
|
Autor: adrika
()
Datum: 10.07.2009 20:16:21
Ahoj Lucka,
prave ked si pisala tento prispevok,moja dcerka oslavovala svoj prvy rocik. Namiesto na torte sme vsak sviecky zapalili na jej hrobceku.Presiel uz cely rok,a ja na nu myslim stale.Jedine,co mi pomaha dychat,je skutocnost,ze dcerka zije v srdciach mnohych ludi.Ja mam potrebu o nej tiez rozpravat.Mam manzela,rodinu a par kamaratok s ktorymi mozem o Eliške hovorit kolko chcem.No suhlasim s tebou,ze ludia su rozny.Vela ludi sa boji o smrti hovorit,pretoze ju pokladaju za koniec,alebo su natolko zadubeni,ze ich taketo reci nezaujimaju,alebo len nevedia co povedat.A preto casto hodia do eteru ozaj nanajvys nevhodnu poznamku o dalsich detoch,alebo o veku a o roznych zivotnych prilezitostiach,ktore sa "vdaka"tomu nam mozu naskytnut,alebo len kyvnu rukou a pousmeju sa.Aj ja som prezila vela podobnych situacii,pri ktorych som div nezosedivela.Mna takyto ignorujuci postoj ludi velmi zranuje.Najma ak ide o Eliškinych pribuznych. Ale s tym nic nenarobim. Jedine si stale mozem a vsetkym dokolecka opakovat ze JA DCERKU MAM,a nemienim sa citit hlupo,ze o nej hovorim so samozrejmostou a so vsetkym co k tomu patri. Nenechaj sa odradit,niesme hlupe a ani blaznive,ak chceme hovorit o svojich mrtvych detoch. Je to prirodzene a ludske.Hlavne sa nesnaz nic potlacat a nic setrit.Nase deti su urcite stastne,ze na nich myslime a ze su nasou neoddelitelnou sucastou.
Eliška, chrobáčik, ľúbime ťa!!!! A ešte raz všeeetko nááááj k Tvojmu prvému rôčiku.Tvoji rodičia :)
|
|
|
