|
Titel : RE: Máte potřebu o zemřelém dítěti stále mluvit?
|
Autor: Mirka
()
Datum: 13.07.2009 08:39:20
Milé maminky.
Chodím už pomerne dlho na tieto stránky. Sú moc dojímavé, smutné, ale zároveň plné lásky a túžob.
Ja som sa od Vás mnohému naučila. Som maminka dvoch detičiek. Moje deti prežili závažné choroby a v tom ťažkom období, keď som mala obavy hlavne o život dcérky mi veľmi pomohli tieto stránky.
Choroby mojich detí ma posilnili, a ja ich život a zdravie už neberiem ako samozrejmosť, ale ako šťastie, ktoré ma stretlo. Aj od vás som sa naučila vážiť si moje šťastie, ktoré je naozaj moc krehké, a môže sa rýchlo zmeniť na celoživotný smútok.
Vďaka Vám som sa stala citlivejšou, po chorobe detí, možno až precitlivelou na svoje deti, čo mi vyčíta moje príbuzenstvo, ale je snáď zlé, že sa o svoje deti bojím???
Je niekedy pravdou, že niektorí ľudia nevedia, čo vám na smrť vášho dieťatka povedať..., chcú vás utešiť a svojimi slovami zrania, hoci oni si to neuvedomujú... Mňa v mnohom zranil aj môj manžel, otec našich detí, keď som čakala najviac, že ma podrží, tak kopol do mňa aj on... Ale aspoň som sa naučila, že sa v ničom na nikoho nespolieham. Keď potrebujem útechu, májdem ju vždy na nete a hlavne na tejto stránke, niekdy mi stačí, keď si tu prečítam, čo ste prežili vy, a tie moje starosti sú popri vašich malicherné, a ja dokážem s úsmevom vykročiť proti novým životným prekážkam. A to len vďaka Vám.
Prajem Vám mnoho šťastia a posielam každej z vás, ku s toho môjho šťastia, ktorým ma naplňajú moje slniečka, pre ktoré sa oplatí žiť a byť usmiata, aj keď vnútro je zranené. Myslím na Vás.
|
|
|
