Uvítanie
Slovo na úvod
Diskusné fórum
  » o anjelikoch
  » o všeličom
Poradenské fórum
Naše anjeliky
Skúsenosti a príbehy
Môj príbeh
Odborné názvy
Ako pomôcť?
Okno poznania
Nebeská záhrada
Naše detičky
  » diskusné fórum
  » poradenské fórum
Básne
Literatúra
Poslali ste nám
články z tlače
Zaujímavé stránky
Finančný príspevok
     
 
 

  Diskusné fórum o anjelikoch je venované našim zosnulým deťom - našim anjelikom a ich rodičom,
či všetkým milým ľuďom, ktorí sa chcú podeliť o svoju neľahkú životnú skúsenosť straty dieťatka.
.. Podelená bolesť je polovičnou bolesťou ..                              


    |     Nový príspevok    |     Prehľad    |     Hľadať    |        

  Titel  Autor  Datum 
 Prečo???
 Erika   18.06.2006   16:32:07 
 RE: Prečo???
 sia   23.06.2006   19:26:09 
 RE: Prečo???
 Erika   25.06.2006   14:12:45 
 RE: Prečo???
 Lucie   28.06.2006   20:32:56 
 RE: Prečo???
 Erika   29.06.2006   20:33:55 
 RE: Prečo???
 sia   25.06.2006   22:15:18 
 RE: Prečo???
 stanka   23.06.2006   14:41:04 
 RE: Prečo???
 stanka   23.06.2006   14:40:52 
 RE: Prečo???
 Tinka   23.06.2006   14:11:50 
 RE: Prečo???
 Jana   19.06.2006   11:38:52 
 RE: Prečo???
 AD   19.06.2006   09:24:45 
 RE: Prečo???
 Lucie   18.06.2006   21:07:43 
 RE: Prečo???
 eva   19.06.2006   08:41:18 
 RE: Prečo???
 Erika   23.06.2006   18:33:14 
 RE: Prečo???
 Lucka   23.06.2006   19:26:30 
 RE: Prečo???
 Lucie   24.06.2006   11:05:01 

  Titel : RE: Prečo???
Autor: AD  ()     Datum:  19.06.2006 09:24:45

Milá Erika,
myslím že Ti rozumiem, hoci môj príbeh je iný (Adamko o niečo nižšie).
Ale pocity, že nemôžem vidieť a ani cítiť žiadnu spokojnú tehotnú mamičku veľmi dobre poznám o kočíku s bábätkom ani nehovoriac. Dnes viem, že všetky tie "zlé" pocity závisti, nenávisti a zlosti na celý svet sú v poriadku a máš na ne právo, hoci okolie to nechápe. Zrejme ani nemôže, lebo tú situáciu neprežili.
Mne v čase keď som si myslela, že sa zbláznim pomohla odborná pomoc. Videla som, že moje okolie vlastne ani nevie čo mi má povedať, resp. sa tvárili že sa nič nedeje.
Manžel bol na tom podobne sám potreboval pomoc a moje žalostenie niekedy nemohol počúvať. Tak som zavolala do psychologickej poradne a pani som vyklopila všetko čo som mala na srdci. Hovorila som aj o pocitoch viny a až jej som "uverila", že za to nemôžem. Po tej návšteve mi bolo ľahšie, hoci tie pocity sa v rôznej intenzite vracali a vracajú.
Erika držím palce.

  Odpovedať na príspevok
 Vaše meno:
 E-mail:
 Názov príspevku: