|
Titel : RE: Prečo???
|
Autor: Erika
()
Datum: 29.06.2006 20:33:55
Lucka, ja sa nehnevám. Viem, ako si to myslela. A teraz sa musím priznať, že odvtedy, ako si mi písala, sa tou myšlienkou s adopciou zaoberám stále viac. Mám kamarátku, je prvá na zozname budúcich (adoptívnych) rodičov. čakala 2 roky, teraz má 36 rokov. Aj ona sa ma na to pýtala. Jej som tiež povedala, že ZATIA? to zamietam. Ale dala som si hranicu. Skúsim ešte 1-2 pokusy otehotnieť a ak to nevyjde, zvážim adopciu. Ale vieš, vždy som túžila vedieť aké to je, keď začneš cítiť pohyby maličkého v brušku, aké to je keď si ho 1.x privinieš... Možno mi to nie je súdené, ale to vie iba Pán Boh (ak nejaký existuje).
S manželom ideme na dovolenku do Grécka (spolužiačky s VŠ mi povedali, že tam sa najlepšie "plodí" - obe prišli odtiaľ tehotné po dlhšom trápení), tak dúfam, že to vyjde a odtiaľ sa už vrátime traja. Strašne to chcem, ale mám z toho obrovitánsky strach.
Moja starká vždy hovorievala: "Spoza každého mráčka raz vyjde slniečko." - páči sa mi to a mocisko sa mi páči aj tvoja predposledná veta.
ďakujem za povzbudivé slová a žealám ti zo srdiečka veľa, veľa šťastíčka a aby naše trápenie raz skončilo happyendom.
|
|
|
