|
Titel : RE: Jak se s tím mám vyrovnat?
|
Autor: Denisa
()
Datum: 29.01.2007 22:47:00
Milenka, opäť som úplne bezradná napísať, čo i len jeden riadok...
Ako Ti pomôcť v tej momentálnej najväčšej bolesti, tu pomôže len silné objatie bez akýchkoľvek prázdnych slov...
Tie posledné spomienky na vašu Milenku sú kruté, moc kruté. Chvála Bohu prežili ste spolu aspoň tie dva roky, hoci je to pre matku (pre rodičov) neúnosne krátky čas, ale aspoň týchto niekoľko dní vám bolo spoločne dopriate.
Viem, že práve teraz máš pred očami len tie strašné momenty ťažkého boja Milenky s chorobou. No nezabudni si pripomínať i tie krásne okamihy, ktoré ste spolu prežili v radosti a šťastí. Tieto spomienky Ti dodajú ľahší pocit na srdci, dodajú trochu svetla do tej hroznej tmy.
Kedykoľvek máš silu a chuť Milenka jednoducho píš na tieto stránky. Sú tu na to. Vytvorila som ich práve preto, aby sa nik z nás necítil opustene, najmä po tak tvrdom osude aký prináša strata dieťatka. Nie je nič horšie, ako sa cítiť byť sám a nepochopený.
Ak máš potrebu nielen si písať, ale aj s niekým osobne sa porozprávať (a manžel, rodina, kamarátky nemajú vždy dostatok síl vypočuť), neobávaj sa vyhľadať psychológa - u neho môžeš zanechať všetky pocity bez akýkoľvek výčitiek, bez toho, aby si sa obávala, že tým niekoho obťažuješ.
Naďalej veľa síl želá
Denisa
|
|
|
