Výsledok hľadania

1. odhodlanie - Jana Ahoj, pred dvoma mesiacmi som si citala tuto stranku este ako tehotna. Nie,nemala som pocit, ze mna sa to netyka, lebo stratu dietatka som zazila uz dvakrat predtym. Vzdy bolo velmi tazke sa s tym vyrovnat, dovolim si tvrdit, ze zakazdym mi to zmenilo charakter, bola som stale viac vylakanejsia a neistejsia a to nielen vo vztahu k materstvu, ale aj vo vztahoch k okoliu. Uz vobec som si nedokazala predstavit takuto otvorenu vypoved. Ked som treti krat otehotnela, bola som tak plna strachu a obav, ze o radosti sa tu nedalo vobec hovorit. Zila som len z tyzdna na tyzden,od jednej kontroly lekara k druhej. Zakazala som si predstavovat velke brusko a o dietatku ani nehovoriac. No najviac som si nevedela predstavit, co budem robit, ak to opat nevyjde.A...nevyslo. Tazko sa mi slovami opisuje, co sa vo mne odohralo, ale namiesto neskutocneho zialu, ktory som zakonite ocakavala, vo mne skrzla sila a odhodlanie, ze to aj tak raz dokazem. Presli skoro dva mesiace a mna ta sila a entuziazmus stale neopusta. Akoby som sa razom zmierila aj s tymi stratami, co sa odohrali predtym,mozno je to tym, ze som uz starsia (mam 25,predtym som mala 20 a 21), ale akosi som sa prestala pozerat do zadu a hladim pred seba. Takisto si (spolu s manzelom) viem predstavit adopciu, dokonca sme si to slubili, aj ked sa nam postasti mat vlastne deti. Lekar mi stale nachadza dalsie priciny ( tvar maternice, protilatky), no mne to stale neberie moje odhodlanie. Citim vsak, ze ta sila prameni z niecoho nadprirodzeneho,od niekoho,kto mi chce velmi pomoct,nachadzam Boha.Dakujem za tuto stranku, je krasne citit zucastnenost tolkych ludi v tak tazkych zivotnych skuskach. Jana Date: 2003-03-08 19:59:03.0 2. RE: moje anjeliky - Janka Predovsetkym musis byt silna, naozaj sa to stava a to este neznamena, ze ked sa to stalo dvakrat, ze to na treti raz nevyjde. Hlavne dcerke nic nehovor - dietatu sa predsa nehovori, ze mamina je tehotna - ked je tehotna len par tyzdnov, uplne staci, ked budes mat velke brusko, tak jej to povies. A toboz sa nehodi hovorit dietatu o potrate a pod. Preco ide tvoj manzel na testy? On je predsa plodny, ked si pocala, nie? Kolko mas rokov? Date: 2003-11-26 19:29:02.0 3. nas anjelik Brianko - andrea Mas pribeh-nasho synceka Brianka. Po pol roku neuspesneho skusania sa nam konecne 1krat na tehotenskom teste ukazali obe ciarocky.Prve dojmy boli neskutocne zmiesane:neopisatelna radost,slzy v ociach,trasuce sa ruky od stastia ale aj obavy, ci je to ozaj tak. Pri prvej vizite mi lekar osobne poblahozelal.Bol to neopisatelny pocit, ved termin porodu mi stanovil na koniec septembra 2004 a v novembri oslavuje moj manzel 30-te narodeniny.Pomyslela som si-bude to prenho najkrajsi darcek-krstiny.Cele moje nasledujuce mesiace boli kludne bez problemov. Ranne nevolnosti pocas prvych troch mesiacov boli tazke, zhodila som 10kil no bola som pod dobrym lek. dohladom /usa/. V 5.mes. som navstivila ultrazvuk pri ktorom som mohla vidiet jeho organy,srdiecko, ako preteka krv cez pupocnu snuru...Po otazke ci chceme vediet co to bude sme razantne s manzelom pokyvali hlavou ze nie,chceme mat prekvapenie.Bolo nam to jedno co to bude, len na jeho zdravi nam zalezalo. Len za jeho zdravie sme sa kazducku noc na kolenach spolu modlili k panu Bohu.Brusko mi pomalicky rastlo a s nim sa aj zosilnovali kopance mojho babatka. Bolo mi podozrive, ze akosi casto sa mrvi a kope, no lekari ma uspokojili, ze to su prejavy zdraveho a silneho babatka. Na zaciatku 8.mes.ma zacalo pobolievat brusko-bola to taka zvlastna bolest akoby mi pod kozou cosi praskalo. Cudovala som sa, ze ine kamaratky maju popraskane bruska a ja som mala krasne bez jedinej ciarocky, starostlivo som si ho kremovala.Bola som pysna mamicka,cela vybavicka bola prichystana, kociarik poskladany, postielka kupena. Stalo sa to 2.sept.2004 ked som si po beznom dni lihala vecer spat vo uspavacom sprievode mrvenia, kopancov a pohybov mojho 37tyzdnoveho chrobacika v brusku, teda 3 tyzdne pred planovanym porodom.Rano som sa prebudila a cosi mi nehralo. Citila som sa dobre, ziadne krvacanie...netrebalo mi rozmyslat dlho a uz som zistila, co je ta zmena. Tichost. Prazdnota bez malickeho pohybu, bez zamrvenia sa bez kopancov...len prazdne nic.Sprcha ani pomarancovy dzus nepomohol mojmu babatku prebudit sa. Zaspinkal tu noc spolu somnou. No bohuzial on sa narozdiel odomna uz nikdy neprebudil. V to iste rano mi lekar povedal tu hroznu spravu. Ani nemusel, jeho tvar to prezradila ked hladel na monitor ultrazvuku. "Vasemu babatku nebije srdiecko, je mi to velmi luto".V tu sekundu sa mi zrutil cely svet, na otazky preco, ako, ved bolo vsetko v poriadku mi nik uz odpoved nedal. Patologicke nalezy pricinu nenasli.Bol to chlapcek-Brian. Mal 3700gr a 49cm. Bol to prekrasny chlapcek-nasa baculka-nas anjelik. Lekari to zhodnotili ako nestastna nahoda s neznamou pricinou. Porodne bolesti som ani nevnimala, bolest v mojom srdci bola ovela vacsia. Najhorsie bolo to ticho ked uz lezal vedla mna na voziku pre babatka. Bola to taka bezmocnost aku som este nikdy nezazila.Najradsej by som ho nosila naveky v brusku len aby som mu nemusela povedat Zbohom. Drzat svoje vlatne, vymodlene babatko v naruci a pozerat sa nanho ako si spokojne spinka,nespoznat farbu jeho oci ani nikdy nepocut jeho hlasok, pozorovat ako sa jeho barba koze meni na tmavo-fialovu s bielymi flackami a ako chladne telicko hoci ho zohrievam vo vlastnom naruci a bozkavam jeho tvaricku je obrovsky podraz od zivota. Je tomu len 2.5 mesiaca no ja sa citim tak mizerne ako v prvy den. Nedavno sme 'slavili' manzelovu 30tku. Bez babatka, bez krstu s prazdnymi rukami len v naruci jeden druheho so slzami v ociach a s nezodpovedanou otazkou Preco? Preco prave my, preco prave nas syncek ved bol zdravucky...Zostali nam po nom sive skatule plne jeho veci ktore si nemal sancu nikdy obliect, prazdna postielka i kociarik, fotky z nemocnice, otlacky jeho noziciek, vzorka jeho hnedych vlaskov a pozitivny tehotensky test. Pri pomysleni na dalsie nase babatko sa mi vynara slovicko: nahrada. A to nechcem. On je nas prvy syncek,nenahraditelny a najkrajsi anjelik na svete. Nadovsetko ta milujeme Brianko a nikdy na teba nezabudneme. Verime, ze sa mas tam v nebicku dobre so vsetkymi malymi anjelikmi ako si aj ty. Mozno si stretol aj tuto malu Vivien, mozno sa spolu hrate na schovavacky. Niekedy sa pristihnem pri takym myslienkach ako uz nikdy nemat deti aby sme si ho uchovali ako jedineho a nenahraditelneho alebo na myslienku zomriet cim skor aby som bola s nim, aby nebol sam. Viem, ze je to nespravne, no ja akosi nemam uz dalej sil. Prosim Pannu Mariu o silu vstat opat zo zeme a naucit sa s tym zit.Dufam, ze sa mi to raz podari a na otazku ci bude u nas niekedy pocut detsky plac...to nechavam na rozhodnutie nasho anjelika Brianka nech on rozhodne ci nam raz zosle z nebicka sestricku alebo bratceka. Date: 2004-11-16 22:04:26.0 4. MOJ PRIBEH - veronika Zacalo sa to v maji 2002 ked sme zistili ze cakame druhe dietatko,velmi sme po nom tuzili aj nasa vtedy 2 rocna dcerka sa tesila.vsetko prebiehalo v poriadku az do 16tyzdna ked nam robili AFPtesty boli zvisene.poslali nas do Blavy na genetiku tam nam povedali ze to nieje take hrozne ze netreba robit odber plod.vody.tak sme sa upokojili a nadalej sme sa tesili.v 20tyzdni mi bolo divna ze mi akosi nerastie brusko ale moj lekar povedal ze je vsetko v poriadku,hoci som nieco tusila verila som lekarovi.V 25 tyzdni mi v nemocnici zistili ze ma babetko 2 cievny pupocnik a ze sa nevyzivuje a zle sa mu okyslicuje mozog,ale ze uz je neskoro na prerusenie to robia len do 24tyzdna.povedali nam ze aj ked sa babo narodi tak neprezije.tak takto som chodila az do 32tyzdna boli to najhorsie tyzdne v mojom zivote.potom som prisla do nemocnice s bolestami a po ukrutnych bolestiach sa v noci narodila dcerka z ktorej sa stal anielik hned po porode.myslela som ze sa zblaznim aj by sa tak mozno stalo ale mala som doma dcerku ktora ma potrebovala tak som sa upla na nu.po dvoch rokoch sa nam podarilo opet otehotniet a dnes mame dalsiu dcerku Beatku zdravu krasnu teraz ma 5 mesiacov a sme stastny.Ale nieje den kedy by som si nespomenula na toho anjelika a niekedy si myslim ze sa nam vratil v podobe Beatky. Date: 2005-04-25 12:35:21.0 5. RE: môjmu drobčekovi - Dajana Julinka,z toho co si napisala o svojom partnerovi mi vychadza, ze nema vyznam sa kvoli nemu trapit. Ved mas dovod tesit sa zo zivota - venuj melemu drobcovi kazdu minutu svojho zivota. Urob vsetko pre to, aby mu bolo v brusko co najlepsie - k tomu samozrejme patri aj psychicka pohoda mamicky. Spolocne to dotiahnete az do uspesneho porodu a potom sa uz budete spolu len a len tesit. Uvidis, ze do Tvojho zivota raz vstupi muz, ktory Ta bude skutocne milovat a takisto bude milovat aj Tvoje dietatko. Nechcem teraz tvrdit, ze to zrazu bude vsetko v pohode - budes toho musiet este vela prekonat - vyrovnat sa so stratou partnera, zvladnut tehotenstvo, dokoncit skolu, postarat sa o babo (snad existuje niekto, kto Ti pomoze). Caka Ta urcite nelahke ale zaroven krasne obdobie. Prajem Ti vela odvahy, sil a urcite vela vela radosti z maleho drobceka. Date: 2005-07-18 14:42:06.0 6. Jakubko - Lena Velmi som sa tesila, este ked som bola len v 12 tyzdni nebola som si ista, ci sme na babatko pripraveni, ci to financne zvladneme. Ale ako mi brusko raslo, nesmierne som sa na malickeho tesila a ked som sa dozvedela, ze budeme mat chlapceka dala som mu meno Jakub a ani vo sne by ma nenapadlo, ze o malickeho prideme a bude to tak neskutocne boliet. Mala som 2 a pol tyzdna pred porodom, zrazu mi praskla v noci plodova voda a leteli sme do nemocnice s pocitom, ze sa malicky predcasne narodi a bola som aj celkom rada, lebo som sa uz nemohla dockat. V nemocnici mu hladali srdcovy pulz a nemohli ho najst, tak priviedli inu sestru a nakoniec doktora a nic a ten nam len povdal, ze mu je luto, ale malickemu nebije srdiecko. Bola som v takom strasnom soku, ze som ani plakat nemohla, zdalo sa mi to tak nerealne, neverila som ze sa nic neda robit a ze celych 8 a pol mesiaca som cakala a tesila sa zbytocne, bola to neskutocna rana a ten kto si to neprezije sa nemozne nikdy vcitit do pocitu matiek, ktorym sa takeho nieco stalo. Museli sme potom este 22 hodin cakat na naturalny porod a o to to bolo tazsie, ze zijem s priatelom v zahranici a nemala som pri sebe rodinu, ktora by mi urcite s tom case pomohla. Malinky sa narodil 20. 10. vecer a bol nadherny, vazil 3740 g a mal po tatinovi nadherne tmave kucerave vlasky, bol dokonaly, moj anjelik, ktoreho som tak strasne lubila a tak rychlo o neho prisla a nebolo mi dopriate byt s nim. Je to akurat 2 a pol tyzdna od porodu a v na buduci tyzdne mal byt moj termin a namiesto toho bude malickeho pohreb a neviem, ci sa mi podari sa z toho vobec niekedy spamatat. Jakubko nam velmi chyba i ked vieme, ze je v nebicku je to velka bolest a nas nedherny anjelik ostane navzdy na nasich srdieckach. Date: 2005-11-05 16:51:11.0 7. moj Anjelik - Martina Zdravim vsetky mamicky.Len tak si listujem na internete a nahodou som objavila tuto stranku.PRECITALA som si par pribehov a len tazko sa daju zadrzat slzy ktore sa mi tlacia do oci.Rozhodla som sa ze aj ja napisem a podelim sa o svoje zazitky.Ako 20rocna som zistila ze som tehotna.Bol to sok.Velmi som sa bala z toho co pride.Strach ale rychlo odisiel.S rastucim bruskom rastla aj moja laska k tomu nenarodenemu babatku.Tehotenstvo mi prebiehalo bez problemov.Az v 27tyzdni mi zacali bolesti.S manzelom sme isli do nemocnice kde mi lekar oznamil ze som otvorena na 2prsty.Spravili mi serklaz.Napriek tomu som bola otvorena.BABATKO sa pytalo von.Snazili sa mi ho udrzat v brusku.Po tyzdni napojena na infuzie a s vyvysenymi nohami mi kontrakcie neprechadzali.Rozhodli sa ze ma prevezu do druhej nemocnice kde maju vybavenie pre predcastne narodene babatka.Tam mi kontrakcie zastavili ale brusko mi tvrdlo stale.Po dvoch tyzdnoch kedy ma uz chceli pustit domov prisiel sok.Vecer mi opat zacali kontrakcie.Po niekolkych davkach neviem akych infuziach mi ich zastavili.Rano prisla sestricka pocuvat ozvy ale uz ziadne nepocula:(Lekar mi spravil ultrazvuk no srdiecko uz nebilo.Moje babatko bolo mrtve.Vtedy sa mi zrutil cely svet.Bolo to strasne.Tak ako necakane drobcek prisiel tak aj necakane odisiel.A to este skor nez som ho mohla vziat do narucia.Pripravili ma na porod.V 30tyzdni tehotenstva som porodila mrtveho chlapceka.Nevidela som ho ale zrejme by mi ho ani neukazali.Porod bol velmi tazky,chlapcek isiel zadockom.(to ma nechali lekari trapit aj napriek bolesti ktoru som prezivala zo strati babatka!)Manzel bol cely cas pri mne(okrem porodu,tam nie),co mi velmi pomohlo.Tymto sa mu chcem podakovat ze stal pri mne a ze prave on mi pomohol sa s tym "ako tak" vysporiadat.Sama by som to nezvladla.Teraz by mal moj chlapcek 2rocky.Aj po takej dlhej dobe neprejde den kedy by som na neho aspon na chvilocku nepomyslela.Na mojho ANJELIKA.Po tejto neprijemnej skusenosti som velmi tuzila po babatku.O 6 mesiacov som zostala opat tehotna.Velmi sme sa s manzelom tesili.Toto tehotenstvo vsak netrvalo dlho.V 8tyzdni som zacala krvacat.Bol to potrat.Vtedy som si povedala ze o tahotenstve nechcem ani pocut.Lenze osud to zariadil inak.Znovu som bola tehotna.Ani si neviete predstavit ako som sa bala.Zverila som sa do ruk k lekarovi "na slovo vzaty" ktory sa o mna velmi poctivo staral.Cele tehotenstvo som bola v obavach ci to tentokrat dopadne dobre.Modlila som sa a dakovala Bohu za kazdy den straveny bez problemov.Ked presiel 30tyzden tak som bola trochu kludnejsia.Od toho dna mi cas utekal velmi rychlo.Termin som mala vyratany na 17septembra lenze babetko sa rozhodlo inak.1septembra 2005 o 00:15 sa mi narodilo najkrajsie dievcatko na svete.Moja Ninuska.Jej plac bol v tej chvily najkrajsi zvuk aky som kedy pocula.Moj manzel bol samozrejme pri tom.Boli aj sme stastny ze nam Boh poslal toto krasne stvorenie.Dnes viem ze to takto vsetko malo byt.Zrejme si Boh vybral prave preto mna lebo vedel ze som dostatocne silna na to aby som to vsetko zvladla.Ale nebyt mojho uzasneho manzela, tak to nezvladnem.Urcite nie!Mojko milujem ta, velmi!Ty a Ninuska ste najdolezitejsi ludia v mojom zivote.Velmi vas lubim.Drzim vsetkym mamickam palce. Date: 2006-02-11 22:23:18.0 8. RE: 17.Január - evi to je neprijemne s tym tvojim ochorenim. Len sa pekne liec a uvidis, ze potom sa budete tesit na babo. Ja som cakala cely minuly rok na operaciu transabdominalnu cerclage ( totiz mam malu maternicu, kratky a nedrziaci krcok maternice. Tiez mam nieco s imunitou ale vraj to zatial nevadi). Takze my si tie baba musime fakt vybojovat. Inak neoporucaju mi hladkat si brusko pretoze to provokuje kontrakcie, takze ani pomajkat ho zatial nemozem. Hroza. Som asi v 7 tt. Uvidime 24.1. kedy idem na sono. Tak ti drzim palce pri tvojej nelahkej ceste k babatku a vela zdravicka. Dufam a verim, ze vsetko dobre dopadne. pa eva Date: 2007-01-18 16:36:22.0 9. RE: moja princezná - zuzanka.h aj ja som nedávno - pred 4 mesiacmi stratila svoje dietatko. diagnoza bola missed ab. nieje dna, kedy by som nan nemyslela. cim viac casu preslo, tym mi je smutnejsie. stale si hovorim ake by som uz teraz mala brusko, ze by som citila ako ma kopka, porovnavam sa z tehulkami... nedavno som citala clanok o jednom predcasniatku, co sa narodilo v 26 t.t. bolo tam aj odfotene. prezilo a teraz je z nej uz velka slecna... moje dietatko by bolo teraz take ako toto dietatko, ked sa narodilo. stale na to myslim, obcas pozriem do kalendara, pretoze moje tehotenstvo islo presne podla tyzdnov. teraz je 27.tyzden... je mi tak smutno :-(( Date: 2007-07-03 18:48:21.0 10. RE: Missed abortion - zuzanka.h boze, az ma zamrazilo, ked som si precitala tvoj pribeh. mne sa stalo presne to isté. tiez mi nebyvalo zle ani nic ine, ziadne tazkosti. a predsa v 11 t.t. som o babätko prisla. malo velkost ako v 6 t.t. bolo to v marci. nieje dna kedy by som si na svoje baburiatko nespomenula. stale si predstavujem ake by som uz mala brusko, stale si to odratavam do terminu pôrodu. teraz by som bola v 35 t.t a o mesiac by som uz mozno v naruci drzala svoje dietatko. no to je uz v nebicku a pevne verim ze sa raz stretneme... Date: 2007-08-27 11:48:47.0 11. RE: Missed abortion - jana (2)rada by som ti pomohla,no ako?vzdy je vela otazok a odpovedi nikde.napis prosim kolko mas rokov a odkial si.ak ti to neprekaza(staci okres).ked som bola tehotna a cakala som v cakarni,isla som na rizikove.tak tam cakala somnou jedna holka,opytala sa ma ze ci mam prve,a ja ze ano.ja som sa jej opytala kolke ma,a ona ze druhe,ale prve jej zomrelo asi pri porode.no zalial ma velky strach,lebo mna porod cakal.alebo druha ze sa jej dieta udusilo pupocnou.no stava sa vselico.ked ma babo nekopalo,tak som hybala bruskom zo strany na stranu ci zije.tiez to neboli krasne mesiace bez strachu.ci v noci ci cez den.no musis(nemus,samozrejme)sa tomu vzopriet,ako v boji.budto ujdes,alebo budes bojovat.moc ti drzim palce,mas oporu urcite od manzela a lasku maleho synceka.pa pa jana Date: 2007-08-28 13:58:40.0 12. RE: Missed abortion - lucia mila LiLLy...ja som taktiez ako tebe mi v 11,5 tyzdni oznamili ze moje babo odumrelo...vycistili ma a vysledok z hystologie bol mola hydtidosa...lekar mi o tom nic nepovedal len mi kontorloval HCG hormon ktory som mala chvala bohu v poriadku...no a teraz presli 4 mesiace a dufam ze sa nam coskoro podari opat padnut do toho a byt tehulka...ale nemysli si ze ja sa nebojim strasne sa bojim....boli sme pat kamaratok ktore sme mali skoro naraz rodit kazda z nich ma uz velke brusko len ja som schudla ale tesim sa aspon z nich a ja dufam ze sa to coskoro podari aj mne...dnes mam dostat menstruaciu a ani ti nehovorim ako cakam ci sa dostavi alebo nie..inokedy ju uz mam no zatial este nedosla no bojim sa vseteho..netreba na to mysliet a ono sa to splni....ver mi....drzim ti palce Date: 2007-08-28 14:15:26.0 13. RE: zavist - jana ahojte,je to strasne citat tie tragedie o detoch ci narodenich ci este tie v brusku.no je horsie co tu pisete.stale sa lutujete a vraciate sa ktomu zlemu.ze sa nemozete pozerat na tehotne,co maju a rastu bruska?co vy viete,mozno je to jedna z vas,z nas,co si vytrpela toho dost.a vy sa nanu takto pozerate.ked sa vam raz podari mat take krasne brusko aj potom 20 tyzdni ,ked uz bude den porodu a takto by vas vnimala kamaratka.neverim,zeby sa vam to pacilo.vy by ste boli natesene s celeho srdca z prichodu dietatka a ona by navas pozerala zavystlivo a sebecky.kazda mame prezitu niaku tu tragediu,ale tak sa lutovat a pripominat si to den za dni nieje dobra metoda na trochu ztlmenia tej veci.nie zeby ste mali zabudnut na svoje vytuzene babatko,ale nemysliet si,ze len VY ste take nieco prezili.prajem vam skoro aby ste boli tehulky a oli stastne zase. Date: 2007-09-05 16:31:26.0 14. RE: Děkuji za názory - Lucia UK Mila Petra, je mi to velmi luto. Ale stale mate cas aspon sa psychicky pripravit a popripade este skusit nieco, ako pisala Kati, hoci je to narocne na energiu aj peniaze. Da sa obratit na nadacie a poradit s lekarmi, ci by to malo vyznam. Ak sa vsak rozhodnete dalej malicku netrapit a nedavat si mozno len falosne nadeje, prajem vam vela sily a vzajomnej lasky. Je mi to strasne luto a posielam malickej pohladenie cez brusko. Myslim na teba, Petra. Pa Lucia Date: 2007-11-13 10:35:47.0 15. RE: Ztráta děťátka - lubka viem ze je to velmi tazke.pretoze take nieco som zazila aj ja.len ja som prisla o babetko ovela skor.bolo to v deviatom tyzdni tak nebolo to az take tazke ako keby sa to malo stat neskorsie ked by bolo vidiet brusko.no najtazsie bolo to ze som sa dozvedela o tehotnosti dva tyzdne pred vianocami.boli sme stastny a tak sme sa rozhodli to vsetkym oznamit na stedry den na vianoce.rodicia si nasli obalky s obrazkom ze cakame babetko.vsetci pod stromcekom plakali.no ked bolo po vianociach isla som na kontrolu a lekar mi povedal ze babetko uz nezije.na druhy den som bola uz v nemocnici.uz to bude rok.a v januari sa nam narodi babo.drzim palecky.mi sme o jedno prisli a druhe nas caka.takze zasa budu vianoce vesele.a dufam ze po vianociach tento krat este veselsie Date: 2007-11-18 12:30:58.0 16. RE: Kvetinka - Tatiana Ahoj Mirka, vdaka za povzbudive slova, velmi by som chcela, aby si mala pravdu a raz sme sa aj my tesili zo zdraveho a ziveho babatka. Nam pri ultrazvuku v 21.tt zistili, ze babatko zomrelo...bol to ten uplne najbizarnejsi den nasho zivota...akokeby niekto prepol gombik a z najstastnejsich ludi na svete sa stali ti najsmutnijsi.. je velmi tazke sa s tym vyrovnat, ved sme boli uz v polovici a vtedy babatka neodchadzaju!!! ale hej, ja viem ze hej, len je to nespravodlive. Rodine sme to povedali az po tretom mesiaci, nechceli sme to zarieknut, no aj tak to nepomohlo...mala som uz celkom slusne brusko, som dost utla a tak to bolo na mne vidiet skoro..a to brusko a tie male kopkajuce nozicky mi strasne chybaju. Mal sa narodit na vianoce, teda 27.12. Preto mam tie zmiesane pocity...neviem, ci pochopis, no je to taka zmes pocitov, a aj nejake ocakavanie. Citala som tu na anjelikoch, ze ked prezijes svoj "den porodu", tak zacnes mysliet nanovo, ze sa nieco nove zacne....uvidime. Este raz Mirka, nech vy zazijete len radost a smiech s vasim syncekom. Krasne vianoce. T. x x x Date: 2007-11-21 10:09:02.0 17. Myslim na teba - Lucia UK Presne pred troma mesiacmi ma o takomto case zacalo pobolievat brusko. Bola som v 11.tt tak som si myslela, ze to je normalne. Na druhy den rano som zacala krvacat a tusila som, ze sa stane nieco zle. Aj sa stalo. V nemocnici mi oznamili smutnu spravu. Jednemu dietatku sa v mojom brusku nedarilo a odislo do nebicka. Cim viac casu plynie, tym viac mi chybas. Citim pohyby tvojho braceka, pozeram na fotky z ultrazvuku a vidim tam prazdne miesto, ktore ostalo po tebe. Rozmyslam, ake by to bolo, nebyt toho dna... aspon raz ta vidiet, aspon raz sa ta dotknut, pobozkat...Aj fotku urobili neskoro...Dufam, ze tam hore citis moju lasku chrobacik Date: 2007-12-19 23:04:39.0 18. RE: Alexko - zuzana Ahojte Ivanka a Radko, 24.9. budu 4 mesiace, co nas opustila nasa dcerka Sofinka v 35 t.t.Tiez som sa velmi bala dna, ked sa mala narodit 3.7.2010. Ale prezila som to.Inak stale cakam, ze Sofinka este pride, ze sa narodi, obcas si pohladkam brusko, ako keby tam este bola. K Tvojim narodeninam Ti prajem vela sil, drz sa koli manzelovi a velmi nezial za svojim anjelikom, pretoze Alexko to tiez citi a bude aj on velmi smutny.Nasi anjelikovia citia, ze ich velmi, velmi lubime a drzia nad nami ochrannu ruku.Verim, ze su tu s nami aspon duchom, ked nam nebolo dopriate mat ich aj telom. Drz sa . Zuzana Date: 2010-09-21 13:11:41.0 19. RE: Alexko - Ivanka a Radko Ďakujem Ti Zuzka. Je to veľmi ťažké, taktiež si občas pohladkám bruško. Stále sa mu prihováram, občas cítim ako keby bol v mojej blízkosti. Je smutné, že nás museli opustiť.Ja som bola v 20 tt. Malý sa mal narodiť 24.10. Môžem sa opýtať? Už sa pokúšate o druhé bábenko? Aj ja Vám prajem veľa šťastia a sily do budúcna a ešte raz ďakujem. zuzana napisal/a: ------------------------------- Ahojte Ivanka a Radko, 24.9. budu 4 mesiace, co nas opustila nasa dcerka Sofinka v 35 t.t.Tiez som sa velmi bala dna, ked sa mala narodit 3.7.2010. Ale prezila som to.Inak stale cakam, ze Sofinka este pride, ze sa narodi, obcas si pohladkam brusko, ako keby tam este bola. K Tvojim narodeninam Ti prajem vela sil, drz sa koli manzelovi a velmi nezial za svojim anjelikom, pretoze Alexko to tiez citi a bude aj on velmi smutny.Nasi anjelikovia citia, ze ich velmi, velmi lubime a drzia nad nami ochrannu ruku.Verim, ze su tu s nami aspon duchom, ked nam nebolo dopriate mat ich aj telom. Drz sa . Zuzana Date: 2010-09-21 13:25:52.0 20. RE: dnes - zuzana+peto Ano Zuzi mas uplnu pravdu.My sme sa tiez s kamaratmi bavili o tom naco Pan Boh potrebuje take male nevinne stvorenia, ktore nikomu neublizili....Moj svagor bol uplne nasraty na Pana Boha, potom, co videl malinku na pohrebe. Naco je Panu Bohu take krasne dietatko.Povedal mi bola to mala Zuzka. Je to komplikovana debata. Aj ked som veriaca, tiez urcitym veciam uplne nerozumiem a nedokazem ich mojim ludskym rozumom pochopit. Beriem to tak, ze malinku mohlo postretnut nieco zle a preto si ju zobral, alebo ze mala byt tazko chora a bola by odisla mozno neskor a preto si ju radsej zobral teraz.Ale kazdopadne ked sa narodila necitila som voci Panu Bohu hnev.Ja som mu bola vdacna za tych 35 tyzdnov, ktore som s nou mohla prezit. Bolo to najkrajsie obdobie mojho zivota.Ja som akosi citila, ze to nebude v poriadku.Mozno mi nebudes verit, ale ked sa tak spatne na to pozeram, malinka mi davala najavo, ze odide. Aj ked vtedy som si to vobec nepripustala a odmietala som to.Ale teraz viem, ze to babatko uz v brusku je s tebou prepojene aj citovo a komunikuje s tebou.Stale som drzala ruky na bruchu, ci som niekde sedela alebo vecer ked som zaspavala, akoby som ju chcela uchranit. Kazdy mi hovoril mne sa pacilo ako si si stale hladakala brusko.Aj manzel sa ma kazdy vecer v posteli pytal, preco si stale drzis ruky na brusku? V noci ked som kolkokrat nemohla spat, tak ma chytala taka placliva nalada, hladkavala som si brusko a hovorila som jej, ze ma nesmie nikdy odpustit, ze je to to najdrahsie co mam a ze bez nej by som neprezila. A stalo sa , musela som prezit.....V tom tyzdni ako odisla ma dvakrat zaviedla ku cintorinu. Bola som doma na PN-ke a pravidelne som chodila na vychadzky.5 mesiacov som bola doma a ani jeden krat som tam nebola, lebo je to na odlahlom mieste. A v tom tyzdni som tam bola dvakrat, normalne ma to tam tahalo.Vtedy som nechapala preco. Je odtial pekny vyhlad....Teraz som to pochopila.Inak takymto veciam neverim, ale toto ma presvedcilo.Su veci medzi nebom a zemou, ktore nasim rozumom asi nedokazeme pochopit, nas rozum je na to prikratky. Ja len verim, ze sa nasi anjelikovia maju dobre a ze si plavaju na tych svojich oblacikoch. Sofinka z celeho srdiecka Ta lubime, ty moj maly kopkosko a moja mala babulka. Otecko s mamickou. Date: 2010-09-28 07:56:42.0 21. Pauluske! - Jamesinka Ahoj Pauli, uz su to tri mesiace, co si vo mne zomrela. Velmi mi chybas a neprejde den, aby som na Teba nemyslela. Teraz by si ma krasne kopkala a tesili by sme sa, ako spolu s Tebou rastie moje brusko a odratavali dni do Tvojho narodenia. Tvoj bracek je uzasny. Kazdy vecer posielame pusinky Tebe i Tvojmu starsiemu surodencovi, ktory sa dufam s Tebou v nebi pekne hra. Nesmierne mi chybate, drobcekovia, velmi vas lubim! A strasne ma boli, Pauli, ze nie si teraz vo mne! Objimam vas! maminka Date: 2012-01-13 15:24:08.0 22. Tominku - maminkaAni Tak...uz piaty rok sem pisem na tvoju pamiatku. Uz to je dlhych 5 rokov co mi lekari povedali ze mimo mojho tela neprezijes... 5 dlhych rokov od toho ako som ta naposledy pohladkala cez brusko a dala ti navzdy zbohom :( Davaj prosim aj nadalej pozor zhora na svojho braceka.Velmi ta lubime maminka a Tadeasek :* Date: 2014-05-20 21:40:36.0 23. Nas anjelik - Lenka ahoj anjelik nas, nasa dcerenka, dnes je to uz mesiac co som ti aspon cez brusko dala posledne zbohom...ani len meno sme ti nestihli s ocinom vybrat, pokladik nas...co by som dala za to, aby si sa mohla dalej vrtiet v mojom brusku...verim, ze sa na mna divas z nebicka, ze sa tam mas dobre, lepsie ako by si sa mala tu na zemi...tiez verim, ze si mi odpustila, ze som ti nemohla dat zivot a ze som sa takto rozhodla, ale nebolo by ti dobre tu na zemi, cely zivot by si sa nam len trapila...prosim, odpust mi to...verim, ze nam posles svojho surodenca, ktory tu s nami uz ostane...cely zivot budes nasim prvym dietatkom, ktore budeme neskutocne lubit a nikdy na teba nezabudneme...raz sa urcite stretneme...pozdravuj od nas svoje prababky a pradedkov, jedna sa ta chcela velmi dozit...zial nestihla...teraz ste uz spolu a cakate tam na nas...velmi ta lubime a posielame ti vela boztekov a objati do nebicka, tvoja mamina a ocino Date: 2014-07-13 09:17:22.0 24. Viktoria - Veronika Zlaticko nase dnes je to uz 7 mesiacov co si opustila mamine brusko a odisla si nam do nebicka.Velmi nam vsetkym chybas; hlavne mamicke a tatinkovi.Dakujeme Ti ze pri nas stojis a pomahas nam zvladat tazke chvile.Lubime ta najviac na svete.Zapalime Ti sviecku a dame kvietocky..posielame sladke pusinky.Maminka a tatinko Date: 2014-07-26 12:09:51.0 25. Missed abortion - Anika Uz je to 8 dni od toho hrozneho okamihu,ako som sa dozvedela,ze mojmu anjelickovi prestalo byt srdiecko...Este stale tomu nemozem uverit,ze sa to stalo.Bola som v 18tyzdni,problemy ziadne a mala som uz aj brusko a zrazu nebolo.Zbehlo sa to tak rychlo a mna to trapi nikto mi nedal vysvetlenie preco sa to stalo,ci som spravila chybu niekde ja,alebo bolo malicke chorucke.Chceli by sme s manzelom dalsie babo,lebo len ono moze zahojit nase zronene dusicky.Doktor mi povedal,ze mam pockat aspon pol roka,ale ja sa citim dobre,uz ani nespinim.Lebo 6mesiacov je dlha doba a my po nom tak tuzime.Niektore zeny su tehotne uz o 3mesiace a je vsetko v poriadku neviem co mam robit,myslite,ze je to velky risk myslim tie 3mesiace Date: 2008-03-27 14:38:19.0 26. RE: Missed abortion - tatiana Anika, je mi strasne luto, co sa vam stalo....velmi ta chapem, bola som v takej istej situacii...8 dni je strasne malo, vsetko v dusi a srdci boli a asi sa aj trapis a neustale smutis, vsak? My sme prisli o svoje prve babatko v 21tt, takze skoro rovnako ako vy a tiez bolo uz aj brusko riadne vidno a zrazu....nebolo! Zmizlo a ostalo len kopec otaznikov a prazdno. Myslim, ze z toho co popisujes, co som zazila ja a s cim sa tu zdoverili ine zeny mozem povedat, ze vsetky prechadzame asi rovnakym procesom....spociatku nechceme verit, odmietame pravdu, placeme, hnevame sa a ..... obvinujeme seba a svoje telo, ze nas zradilo. Ale pravda je, snad ju casom prijmes aj ty, MY ZA TO NEMOZEME! NIE JE TO TVOJA VINA! Neobvinuj sa, prosim....ja som to vsetko robila a az teraz po skoro 8 mesiacoch som si "odpustila" a zmierila sa s tym, co sa nam stalo. Aj ja som si myslela, ze ranu zahoji len dalsie babatko a 6 mesiacov cakania som rezolutne zamietla.....a tak sme otehotneli druhykrat po 3 mesiacoch....a v nasom pripade to nevyslo :( prisli sme aj o nasu drahu fazulku, v 11tt....velmi mi chyba, tak ako mi chyba aj syncek....odpoved ti nedam. Myslim, ze len vy mozete rozhodnut, kedy opat zacat, ale viem, ze som si velmi vycitala, ked mi po 2.strate povedali, ze na vine bola asi nedostatocne zregenerovana maternica....hmm, kto vie....neda sa to potvrdit ani vyvratit....a preto sme sa teraz rozhodli pockat a dat tomu dalsiemu babatku sancu, aku si zasluzi....ja som riskla a nevyslo. Uz nebudem. Viem, preco som to urobila a nezmenila by som to....lebo mam fazulku...neviem, ci chapes, ako to myslim. Len ti chcem povedat, ze chapem ako sa citis a ze viem, co to je strata a tuzba hned tu dieru zaplnit. Poznam aj take zeny, ktore o babatko prisli a otehu hned a BOLO DOBRE!! :))) to mozes byt aj ty, Anika a ja ti to prajem z celeho srdca. Teraz je to cerstve, boli to...inak uvidis veci po case, no musis sa tam "dostat"...rozhodnutie je vsak na tebe (resp. na vas :)) drzim palce x Date: 2008-03-27 16:13:41.0 27. RE: anjelik Davidko - andrea ahojte dievcata. dakujem za povzbudive slova. naozaj sa cloveku aspon trocha ulavi, ked vie, ze s tou bolestou nie je sam. ta bolest v srdci matky je hrozna. a najhorsie je to prazdno, co zrazu zostalo po drobcekovi. uz ma nikto nekopka v brusku, uz nikto nepocuje moje prihovaranie, neciti moje hladkanie...hoc, priznam sa, aj tak sa s nim stale rozpravam a hladkam si brusko, akoby tam este stale bol. viem, Davidko, ze ma pocujes a verim, ze vies, ako ta aj s tatinkom strasne lubime. tych 6 mesiacov, co si bol v mojom brusku, bolo doteraz najkrajsich 6 mesiacov v nasom zivote. nechapem, preco sa taketo tragedie stavaju, preco musia takto odchadzat nase vytuzene deticky? viem, ze v nebicku sa maju fantasticky, ale tu, v naruci milujucich rodicov by im tiez bolo uzasne, nie? adrika, viem presne, co prezivas. tiez ta objimam a zelam vela sily. musime kracat dalej, aj ked zatial netusime ako.. ale verim, ze nas este caka v zivote vela krasnych chvil a ze v nich budu aj nase buduce deticky. a na nasich anjelikov nikdy nezabudneme. evika, dakujem. myslim na vas, spriaznené dusicky a zelam vela sily do dalsich dni. Date: 2008-08-08 20:22:49.0 28. RE: anjelik Davidko - andrea clovek by sa aj rozkrajal, len aby ta bolest pominula, aby mu dietatko vratili.. nas Davidko bol taky zivy, stale v brusku kopkal a mrvil sa, tak som ho volala nasa mala mrvenicka :-) citila som pohyby uz od 17. tt, ako viacrodicka, hoc to bolo nase prve babetko. vzdy,ked som sa mu prihovorila a hladkala brusko, hned sa ozval. ale ked dal ruku na brusko ocino a chcel tiez citit kopkanie, Davidko bol zrazu tichucko ako muska. tak ho tatino volal partizan :-) no potom si zvykol aj na tatinka a uz ho veselo kopkal. no v 29. tt zrazu prestal kopkat. nezdalo sa mi to, ale myslela som, ze jednoducho spinka a oddychuje. ved sa pise, ze v poslednych mesiacoch sa dietatko menej hybe, bo ma menej miesta. no pak sa mi to uz nezdalo, sli sme do nemocnice a tam nenasli akciu srdiecka... ten sok a bolest...hoc som to tusila,nechcela som tomu verit. no sono potvrdilo moje najhorsie obavy. tak mi vyvolali pôrod a bambik sa narodil. ani mi ho neukazali, len manzel ho videl, cely cas bol pri mne, co mi uzasne pomohlo a dakujem mu za to, aky je skvely a ako ma drzi nad vodou. vraj bol nadherny, ja viem, ze bol, len som chcela vidiet jeho tvaricku, chytit jeho rucicku, rozlucit sa. ale hned ho odniesli prec. tak si uz len predstavujem, ako asi vyzeral. bol uz tak veľky - 2410 g a 42 cm, hotove krasne babetko. uz ho len stisnut v naruci. ale osud to chcel inak...a ja s tym musim zit. dakujem, ze to môzem niekomu napisat a ze ma chapete. moc to pomaha. adrika, a co tvoja dcerka? co sa stalo? ak chces napis. aj evika, este raz vas obe pozvravujem. a vsetky maminky, ktore poznaju rovnaku bolest. Date: 2008-08-08 20:50:00.0 29. RE: JAKÉ MÁTE DOMA VZPOMÍNKY? - andrea ahoj. my sme stratili babenko pred mesiacom a uz ted vymyslame, aku si urobime pamiatku. u nas to tabu nie je, my sa o tom stale rozpravame. manzel vymyslel, ze si urobime taku fotomontaz-my dvaja + brusko + fotka zo sona a dame to pekne zaramovat. aj sviecka hori doma na stole stale, lebo tie na cintorine obcas sfukne vetrik. pozrela som si vas pribeh, amalka je nadherny anjelik. drzim palceky a zelam vela stastnych dni so vsetkymi tromi dcerkami, lebo amalka je vzdy s vami. a ked to tak citis, tak kludne povedz hocikomu, ze mas dve dcerky a jedneho anjelika v nebi. nech si kazdy mysli, co chce, nie? papa Date: 2008-08-13 12:25:41.0 30. RE: JAKÉ MÁTE DOMA VZPOMÍNKY? - Adrika Ahoj Lucka,viem presne ake je to tazke,moja rodina tiez mlci o nasej Eliske..okrem mojho manzela a mna.bola nasim prvym dietatkom a tym navzdycky ostane.je to este prilis cerstve,stalo sa to nieco pred vyse mesiacom..takze ani rodine nevycitam,mozno neskor sa so mnou budu vediet o Eliske porozpravat..no uz teraz viem,ze budem vzdy hovorit o nej tak ako si zasluzi..bola tu,sice len jeden jediny den(+34tt),ale bola.ked by som aj v buducnosti mala desat zivych deticiek a niekto by sa opytal kolko mame deti poviem jedenast.nevidim natom vobec nic zle ani blaznive.aj ked uz Eliska nieje dietatko,ale anjelik,je moja.a mame tiez fotky-v albume,su este z bruska,ale mame aj tri z nemocnice a fotky s bruskom a este mam aj hrobcek odfoteny,lebo sa za nejaky cas chystame tiez do cudziny,tak aby som mohla nan pozerat.drzim ti palce a posielam vela odvahy..nebojsa hovorit o svojej dcerenke,podla mna nikto nebude na teba pozerat ako na blazna,a keby aj pozeral,..ty vies ze si ok a je normalne hovorit o svojich detoch/anjelikoch.ked zomre starse dieta,dajme tomu 15rocne,myslis,ze rodicia o nom nehovoria ,resp.hovoria ako keby tu vobec nebolo??pochybujem..my -mami anjelikov sa odlisujeme len tym, ze mame menej spomienok..drzim palce.. Date: 2008-08-13 23:20:43.0 31. RE: anjelik - Terez Ahoj duska nam by sa maly narodil asi za dva mesiace tiez Som mu nemohla pomoct aj ked si doteraz nezelam nic ineho.v sobotu to bude mesiac a mne sa zda ze zijem len v nejakom zlom sne.Raz sa zobudim a budem mat zase brusko a vnom Tomiho no nieje to tak realita je ina.chyba mi tak ze to pochopi len ten co to zazil.viem ze sa stym musim naucit zit ale bude to dlha cesta :-( prajem ti aby si to zvladla... Date: 2009-06-17 10:49:33.0 32. RE: stratenie babatka 2krat v uk :( - zuzi ahoj Kati rada by som s tebou pokecala , mozes sa mi ozvat na mail ak tu budes rada popisem, dufam ze si v poriadku a brusko rastie pa drzkaj sa aj s babatkom :) Date: 2009-10-05 13:51:46.0 33. nas martinko - larisa chcem sa s vami podelit o moj osud,18.9.2007 som zistila ze cakam babo, v tom bol so mnou aj priatel tak to vedel hned,presiel tyzden a dozvedeli sa to aj ,,strarkovci"vsetci sa tesili. od zaciatku ma bolievalo podbrusko, ale zevraj to bolo ok. ako kazda stredoskolacka som rada zdrhala zo skoly, so spoluziackou sme si to vybrali k jej doktorke a zostalo mi zle tak si ma pozrela to som bola v 3 mesiaci.a jej slova povedali to co som skoro neprezila, vase dieta zomiera,hned nato som isla kz mojej dokt.a ta to povedala tiez, hnrd do nemocnice a najhorsia vec aku kedy zena moze zazit!!!aj ked sme sa s priatelom lubili nasa laska to neprezila, kto to prezil vie aky je to pocit, rok nato zomrel aj moj ..svokor" Date: 2009-11-18 14:04:09.0 34. RE: ako som prežila štedrú večeru - Jana Ahojte, mam velku rodinu a kvoli nim som sa vcera drzala a rovnako sa drzal moj muz... Poobede sme malinkemu odniesli na hrob stromcek, dali mu male darceky, zapalili Betlehemske svetlo... Vyplakali sa, povedali sme mu ze ho lubime a zvysok dna sme nejak prezili kvoli rodine... Uz tym ze Malinky zomrel, trpia viac nez dost a vela si toho ich utrpenia davam za vinu sebe a tak sme sa snazili aby to nemali este tazsie aj oni a netrapili sa este aj kvoli mne, tomu ako trpim. Navyse sestra caka babatko a to jej brusko je pre mna ako prstom do oka a az priamo do srdca, ale vcera som jej asi prvy krat pohladkala brusko a zistila ze to chcem znovu aj ja. No a dnes mi Ondrik poslal darcek z nebicka... V septembri ked zomrel a mne bolo najhorsie vzdy ku mne priletel motylik a ja som mala pocit ze to je Ondrik, resp ze mi ho posiela on... Ale prisla zima a motyle zmizli a dnes na mna manzel krical aby som prisla za nim... Priletela ku nemu krasna Babocka pavooka... Muz vie co pre mna motyle znamenaju... Ondrik nam poslal usmev, vedel ze to pochopime. Milujeme Ta Ondrejko. Cela tvoja velka rodina, ktora sa na teba tak strasne tesila a ktorej tak velmi chybas.. Ochranuj malinke babatko co nosi tvoja teta v brusku... V aprili ste mali byt v rodine dve babatka.. Snad prichod toho maleho cloviecika zvladnem... Drzte sa Baby, nech aj vy vidite tie znamenia co nam tie malinke Chrustiky z nebicka posielaju... Skuste neprehupnut cez tu uzku hranicu bolesti z ktorej sa tak tazko vyhrabava a usmejte sa na Vasu rodinu, manzelov, aj vam samym bude lepsie. A raz aj nam vyjde slniecko a objimeme svoje babatka. Lubim ta Ondrik. Tvoja maminka Date: 2009-12-25 17:11:49.0 35. RE: Dávidko - Mirka Ahoj Janka Aj U nas to tak bolo, ja som prisla o svojho chlapceka v Novembri a sestre sa narodila dcerka v januari. Tiez som sa bala ako ma to zrani, vsetky spolocne plany o kocikovani sa zrazu rozpadli.... Az ked som videla sestru na vianoce s velikym bruskom vsetky obavy zmizli. Strasne milujem svoju sestru a ked som prvy krat videla jej malinku pocitila som strasne velku lasku k tomu babatku. Vobec sa neboj, uvidis vsetko bude ok. Niekto mi povedal ze kym sa u mna budu dve veci byt proti sebe nebudem stastna. je to pravda, musis mysliet pozitivne a nebat sa buducnosti. Nevyslo to, strasne to boli ale zivot ide dalej, treba skusat stastie a o rok mozes so setrou sediet v tej zahrade s kocikmi spolu. Ja som otehotnela 2 mesiace po tom strasnom dni, dnes som v 15tom tyzdni a ano zas mam problemi, minuly tyzden ma operovali ale tento krat to vyjde, musi!!!! Svojeho maleho chlapceka budem navzdy nadovsetko milovat a vzdy ostane v mojom srdiecku... Date: 2010-03-25 16:14:58.0 36. Ondrikovi - Jana Srdiecko moje, kde si mi? Je ti tam dobre? usmievas sa? alebo sa vsetko smrtou konci a zostavaju len spomienky? Laska, dnes je to 11mesiacov co si odisiel. Myslela som ze to neprezijem, ze sa zastavil cas. A ja zijem dalej. Milujem ta chlapcek moj, takto rok dozadu som tu mozno sedela a ty si ma mlatil kolienkom do bruska a dohovarala ti aby si sa tak nemetal ze mi prevalis brusko.. co by som dala aby som tie stuchance citila znovu. Stale viem kde bolo to tvoje oblubene miestecko kopu.. ako si sa cely natiahol, hlavicka na jednu stranu, ritka vyvalena na druhu.. A ja som sa na teba tak velmi tesila, nebala som sa porodu, lebo som vedela ze mi da teba. V zivote by ma nenapadlo.. Milujem ta laska. Zivot ide dalej. Prepac laska, ye som neurobila nieco viac a ze dokazem zit aj bez teba. To ze ma uz nevidis tolko plakat neznamena ze mi nechybas.. Len som sa uz asi preplakala. Milujem ta Ondrik nas, Nekonecne! Date: 2010-07-10 18:27:51.0 37. RE: Andílci - zuzana+peto Mila Radka,nasa Sofinka mala tazku anemiu. Vsetko bolo stale v poriadku az pokial sa mi nezdalo, ze sa menej hybe, tak som isla na pohotovost.Odtial ma chcel doktor este poslat domov, ale potom sme sa dohodli, ze zostanem v nemocnici a budu ma sledovat. Dva dni ma sledovali a na treti den ma prevazali zachrankou do fakultnej nemocnice, kde behom troch hodin robili cisarsky. Malicka zila len tri hodinky po porode. Nikto mi nic nepovedal, ale ja som citila, ze je zle. Ked ma viezli z porodnej saly, tak mi stekali slzy po tvari.Ked mi povedali, ze mala zomrela, neverila som tomu, myslela som, ze to rozpravaju niekomu inemu. A to som sa po porode zacala dusit aj. Mali vsetci so mnou , co robit. Pricina anemie nevysvetlitelna. Sofinka bolo zdrave dietatko, organiky mala vsetky vyvinute, pitva nic nepreukazala. Ked sa nic nezistilo, tak tiez si vycitam, ze to je moja vina, bojim sa ci som jej ja nejako neublizila. Ale ako? Clovek si dava pozor, bolo to strasne vytuzene dietatko. Ziadne deti este nemame a Sofinka bola uz druhe dietatko o ktore sme prisli. Moje vnutro je plne bolesti , aj ked na vonok sa tvarim , ze je vsetko OK.Ked som prisla z nemocnice domov, tak postielka uz bola spratana aj ostatne vecicky, akurat komodu mam plnu malych veciciek, ktore cakaju na Sofinku a v obyvacke je skrinka plna plienok, obruskov, kozmetiky a hraciek. Teraz cakame na vysetrenia z genetiky a hematologie, takze sa zatial ani nemozeme pokusat o babatko.Verim, ze sa nam to raz podari.Pozdravujem do nebicka vsetkych anjelikov a mojich dvoch velmi lubim. Zuzana Date: 2010-11-09 17:06:07.0 38. RE: mamine anjelika Maxika..... - zuzana+peto Je to tazke. Ja som citila presne to iste. Tiez sa mi zdalo, ze sa mala este nenarodila, ze sa este len narodi. Len ta jazva po cisarskom ako pisete aj vy my to pripominala. Hladkala som si brusko, aj ked tam uz mala nebola. Neverila som tomu co sa stalo a stale som si myslela, ze mala pride, ze sa narodi........ Tie fazy smutku preziva kazda maminka postupne. Vieme, co citime a aku bolest prezivame. Zuzana Date: 2011-01-02 20:57:07.0 39. RE: Nelinka - zuzana+peto Zdenka, ja som malinku tiez velmi dlho hladala v brusku. Neustale som si hladila brusko, tiez som si myslela, ze tam stale je, ze neodisla, ale odisla, chybali jej pohyby, jej kopkanie, skrabkanie, stukanie. Aj teraz si sem tam hladim brucho. Neboj aj ja som ju hladala a stale hladam.Kazda si prechadzame rovnakymi fazami smutku, pocitov....Zuzana Date: 2011-03-16 12:06:08.0 40. RE: mojej lienocke liluske.. - zuzana+peto Barborka nadherne. Aspon, ze nam zostavaju tie krasne pocity, ktore sme prezili so svojimi detickami. Ja sice len v brusku, ale su to neopisatelne pocity a dojmy, ktore nic ine na svete nenahradi. Liluska bolo nadherne dievcatko, pozeram si jej fotku na oblaciku, ale musim ju hned zatvorit, pretoze nedokazem pochopit, preco sa to mohlo stat.......Taketo rany osudu, nechapem cim sme si to zasluzili, co sme komu spravili. Ako to odcinit? Barborka cudujes sa , ze to nejde, ako by aj po takom strese mohlo, telo si potrebuje odpocinut. Uvidis, ze pride cas, ked si budes hladkat brusko aj ty, nechaj tomu cas. Zuzana Date: 2011-03-21 08:50:03.0 41. RE: Matejko - zuzana+peto Ja som to malinkej tiez slubila. Kazdu noc som zaspavala s rukami na brusku , ako keby som ju chcela pred niecim uchranit.Manzel sa ma stale vypytoval, co Ta boli brusko. Hovorim, nie len chcem, aby ma malinka citila. Aj cez den ked som niekde bola a sedela som, tak s rukami na brusku. Stale som sa jej drzala, chcela som, aby ma citila. Bala som sa o nu. A nepomohhla som si. Ked musela odist, tak musela.......Som rada , ze tu bola aspon 35 tyzdnov, ze som ju citila. A teraz som rada, ze je tu aspon jej dusicka, ked telicko chyba. Prajem vela sil. Zuzana Date: 2011-04-03 07:30:04.0 42. RE: Matejko - zuzana+peto Presne Lenka, mas pravdu, viem o com hovoris.Ja som tiez malicku strazila ako oko v hlave, aj ked bola len v brusku. Stale som mala ruky na brusku, ci ked som sedela, ked som bola na prechadzke, mala som ruky vo vreckach a drzala som sa bruska, ked som isla spat drzala som sa bruska. Manzel sa ma vzdy vypytoval, co Ta boli brusko? Nie, to len chcem drzat babatko. Tak strasne som ju chcela uchranit......, co sa ma stat sa stane a neovplyvnime to. Dovtedy som si myslela, ze vela veci mozem ovplyvnit, ale nie omyl nad mnohymi vecami som bezmocna a mozem robit co chcem, aj tak to bude inak.Zuzana Date: 2011-05-03 08:43:23.0 43. Mojmu anjelikovi - Jamesinka Ahoj chrustik, uz to budu styri roky odvtedy, co sme sa dozvedeli, ze Ta nosim pod srdcom a co si nas po troch bruskovych mesiacoch opustil. Neprejde den, aby som na Teba nemyslela, srdiecko! Velmi Ta lubim a nikdy neprestanem. Si moje prve dietatko a tak to navzdy ostane. Nikdy na Teba nezabudnem. Aj Tvojmu mladsiemu bracekovi rozpravam o Tebe, aby vedel, ze Ta tam hore ma. Chodime Ti spolu zapalovat sviecky a modlit sa za Teba, k Tebe... Prosim Ta, vyprosuj nam tam hore vela pozehnania. Tvoj dalsi bracek alebo sestricka sa ohlasili dvoma ciarkami a ja mam strach. Termin porodu vyzera podobne ako ten Tvoj, len styri roky neskor. Ale uz nas je pat, ci uz v nebi, v brusku alebo na zemi. Sme jedna velka rodina a lubime sa, vsak, poklad moj? Posielam velku pusu! maminka Date: 2011-09-01 12:51:28.0 44. RE: co sa stalo??? preco??? - akwee Ahoj Katka. Dakujem za pekne slova a aj za Tvoju ponuku vyrozpravat sa. Velmi si to vazim. To, co si napisala, prave prezivam, ale snazim sa byt silna kvoli manzelovi a nasej dcerke, ktora este nechape, co sa stalo. Dostala som sa do stavu, kedy sa budim s bolestou v hrudniku (taka podobna bolest ako ked mate knedlik v hrdle v tazkych situaciach, akurat ten knedlik je taky velky, ze zabera miesto v celom hrudniku a tlaci...), cely den s nou travim vsetok cas a zaspavam s rovnakou bolestou. Viem, ze zivot ide dalej, ale este je skoro... Ako som spominala, najviac ma zoziera fakt, ze neviem, co sa stalo. Snad sa to zisti, kedze vysledky pitvy este nemame. V kazdom pripade Ti/Vam drzim paste, aby toto tehotenstvo malo ten najkrajsi a najprirodzenejsi koniec: slzy stastia a babatko v naruci. Musis byt teraz silna a hlavne pozitivne mysliet. Babatko Ta potrebuje, potrebuje tvoju nehu... cize brusko si mozes hladkat nespocetne vela krat a pomaha aj spev, ktory sa zide aj neskor. Viem, ze je to tazke byt v pohode a neobavat sa, ale babatko v brusku ma teraz prioritu cislo 1. Dufam, ze bude vsetko prebiehat bez problemov a raz mi napises, ze sa Ti narodilo krasne, zdrave babatko... Hugs and kisses to all of you Date: 2011-11-07 16:02:52.0 45. RE: prosba o radu - Slavka Ahoj Radka,dakujem za Tvoje slova a tiez posielam silne objatie.Som tu uz od tretej rana a citam tvoje rozhovori s maminkami.A som strasne vycerpana a ubolena z tolkej straty co my anjelske maminky prezivame.Vcera ako som upratovala ma napadlo ze som dlho netancovala.A tak som si pustila tanecnu hudbu. Hudbu co sme s Nelkou pocuvali a tancovali na nu spolu. Vzdy som si drzala brusko aby som ju akoby lepsie citila, akoby sme sa spolu objimali.No teraz som si len predstavovala ako mam brusko.A potom som si predstavovala ze tam pri mne lezka a pozera ako mama tancuje a potom som ju videla ako je uz vacsia a tancuje so mnou.Bolo to paradne. Vo stvrtok som bola u mojej najlepsej kamaratky(ma rocnu dcerku Timejku)a ona mi povedala tie slova ktore som asi potrebovala pocut. Vdaka nej som si mala odvahu pustit veselu hudbu. Na tejto stranke v casti Poslali ste nam je basen Smrt nic neni. Pacia sa mi jej slova.Presne tak, Nelka je tu, ani nie vo vedlajsej miestnosti ale priamo pri nas. Aj teraz, pozera ako mama pise a ocik spinka.Az na tu jednu vetu, ktora vravi ze sa nic nezmenilo, ze zivot je taky isty. Tak Radka tancujme s nasimi Nelinkami.........smiem prosit?:o) Date: 2012-02-11 05:58:08.0 46. RE: Simeonko uz nevladzeme - lucia Leni,silno silno myslim....ano presne ako pises...taka je dnesna spolocnost...ked som drzala za jednu ruku starsieho synka a za druhu ruku mladsieho a pred sebou uz riadne gulate krasne brusko, citila som tie pohlady...a keby len pohlady!!! aj rodina: ste chceli, ci sa zadarilo? dufam ze uz neplanujete dalsie....a podobne....nedaj sa,aj ked je to tazke, mysliiiiiim!!!!! a verim ze Simeonko drzi straz... Date: 2012-03-13 14:17:16.0 47. RE: Simeonko uz nevladzeme - lucia Leni,silno silno myslim....ano presne ako pises...taka je dnesna spolocnost...ked som drzala za jednu ruku starsieho synka a za druhu ruku mladsieho a pred sebou uz riadne gulate krasne brusko, citila som tie pohlady...a keby len pohlady!!! aj rodina: ste chceli, ci sa zadarilo? dufam ze uz neplanujete dalsie....a podobne....nedaj sa,aj ked je to tazke, mysliiiiiim!!!!! a verim ze Simeonko drzi straz... Date: 2012-03-13 14:17:28.0 48. Moj pribeh - Zuzka Som rada, ze som nasla tuto stranku. Hladala som preklad zlozitych cudzich slov z pitevnej spravy mojho nenarodeneho babatka a doklikala som sa az sem. A len tu placem a placem a placem. Necakane som otehotnela, s manzelom sme ostali prekvapeni....ved sme velki a davali sme si pozor. Mame 2 krasne deticky a bum, tretie na ceste. Clovek riesil smiesne veci...ako budu nacvakani v jednej izbe, ako sa nam nezmestia 3 autosedacky do auta a kde vziat peniaze na "nove" (vacsie) auto, ze uz nemam veci pre babatko az do veku 2.5 roka. Ako opat nebudeme po nociach spat, ze budem mat zjezene vlasy z 3ch deti a umiestnia ma do cvokhousu v Pezinku ;) Snazili sme sa tuto SOKUJUCU spravu prezit s humorom...proste zasah do nasich zivotov. V tu dobu v pozitivnom zmysle slova. O potrate som neuvazovala ani na sekundu, i ked s 2mi detmi vypiplanymi detmi by bol pre nas zivot pohodlnejsi a lahsi.Uz aj tak nam to financne vychadzalo od do, z mesiaca na mesiac..No my sme si povedali, nejak to zvladneme. Ale ze bude tak smutno ako bolo, je a bude....to nepredpokladal nikto. Ako necakane sme otehotneli, tak necakane sme o babatko prisli. Bola som v 5. mesiaci, v 19+1 tt. Ako skusena matka som vedela, ze sa nieco deje. Prestala som citit pohyby babatka, kt. som videla na ultrazvuku a cudovala sa, ze uz v tak malej fazulke na zaciatku tehotenstva, bije srdiecko. Proste zazrak nad zazraky :) V nedelu som prestala citit pohyby, registrovala som to cely den/noc ... vo chvilach, kedy by babo malo saliet a plavat kraula ako o dusu. Brusko mi zmaklo. Nieco sa stalo a uz v ten den som vedela, ze nieco nieje v poriadku. Ani muz neveril, zeby sa mohlo nieco stat. Ved sme nikdy nemali problem, narodili sa nam dve zdrave deti. Ziadne krvacanie, bolesti, choroby, nic !!! Ziaden problem, nic podozrive, co by nasvedcovalo problemu. A bum !!!! Ked mi dr. potvrdil, ze dietatko nezije....neverila som. Clovek je ako hluchy, neveri, nevie, co ma robit. CO DALEJ ??????? Najprv to fyzicke, CO BUDE TERAZ ??????? S takym niecim sa nestretavate kazdy den. Proste ste tehotna, chodite do poradne, babo rastie a v zavere ho v bolesiach porodite. Prvorodicky aj so strachom, lebo nevedia, co ich caka. Od dr. som odisla s placom, hned volala ludom, na kt. mi zalezi a oznamila, ze sme prisli o babatko. Kazdy to preziva inak a sprava sa rozne. Ja som konala takto. Cely ten den az po hospitalizaciu v nemocnici, som prerevala. Vecer som mala hlavu ako melon. Nasledovat mal vyvolany porod....doktori hovoria o potrate. Mile moje, keby ste ma stretli v nemocnici, boli by ste v soku, aku preveselu osobu by ste stretli. Tolko som sa tam nasmiala, slzy od rehotu mi tiekli po licach, zabavala som ine spolubojovnicky na izbe aj oddeleni...ako prvotriedny saso. Dnes viem, ze to bol obranny mechanizmus mojho tela. Bola som vymenena o 180*. Zena, kt. nosi v sebe mrtve dietatko, kt. je v 5.tom mesiaci tt., kt. caka porod mrtveho dietatka. Okrem tych neprijemnych gynekologickych prehliadok a aplikacii do mojho "p"cka....baloniky, tycinky, geliky a co ja viem co vsetko. A ja som si z toho utahovala, s doktormi, sestrickami nesmierne vtipkovala. Rovnych 5 dni !!! Ono je to tak...bud sa psychicky zrutite, alebo vam prepne. A mne preplo v prospech okolia ;) Vsetci sa cudovali, ako to dokazem. Manzel mal domacnosti s detmi vyse hlavy a do telefonu sa mu z nemocnice ozyvala vyrehotana manzelka, ako na dovolenke pri mori, z damskej jazdy :)) Len ja viem, ze kazdy vecer som si hladkala brusko a neverila, ze babatku uz nebije srdietcko. Plakala som v tichosti do vankusa, bolo to strasne. Vsetci boli so mnou, podporovali ma, kamosky sa stali skalnymi podporovatelkami v tazkej zivotnej skuske...ktora bola podla mna na hovno. Toto vas neposilni a nemam pocit, ze by to bolo na nieco dobre. Nie je to nicomu osozne. Zasiahne vas to, boli a vzdy, ked si na to pomyslite, bude vam stiskat srdce, aj ked okolie scasti pozabudlo. Iba mamicka vie, lebo babatko bolo v jej brusku. NIe v babkinom, manzelovom, kamaratkinom...ale vo vasom. A tak som na 5ty den porodila. V tom istom boxe, ako cca 3 roky dozadu dcerku...a tiez snezilo. Len manzel nebol pri mne. Este ze pri mne nerodila ina mamicka a nepocula som plac nejakeho babatka. Porodila som, dali mi aj epiduralku, nech to nie je pre mna tak bolestive. Bolestive je to, co sa vam stane a to, ze tolko dni musite chodit s babatkom v brusku, kt. nezije. Clovek si mysli, ze vas hned v ten den ako sa to dozvedia, zoberu pod noze a "odbremenia" vas. Nie je tomu tak, vraj pre vase zdravie. Ale co musi pocas toho obdobia uniest vasa psychika...psycho !!!! Mozno, keby som sa zrutila, by mi dali k posteli nejaku scitanu dusu ;) Kontrakcie som si odkrutila riadne, po epiduralke mi povedali "zatlacne mamicka"...a bolo. Na babatko som sa nepozerala, bojim sa americkych filmov a realistickych mrtvolnych masiek....takze som sa bala aj pohladu na svoje babatko. Este vycistenie a rekonvalescencia 2 dni v nemocnici. Ked ma pustili domov, hned ako som nasadla do auta k manzelovi...som sa rozplakala a nabehli vsetky tie strasne pocity ako zo dna, ked ma viezol do nemocnice. A plakala som, plakala, plakala... A doma som fungovala ako spomaleny film. Detom vysvetlila, ze ich surodenec sa stal anjelikom a bude mat kopec roboty, aby ich ochranoval oboch naraz...lebo su to sarkani (chlapec, dievca) :)) A mojou podporou boli moje deti, moj manzel. S okolitym svetom som prestala komunikovat. Nemala som chut na nikoho ineho, len na nich. S nikym som nic nechcela rozoberat, opisovat, rozpravat. Bolo to proste takze obdobie. Poviem este tolko, ze obe moje deti maju dennicky. Odkedy boli v mojom brusku. Aj tretie babatko malo svoj dennicek. Ked som si ho prezerala, videla ultrazvukove fotky, vela som plakala, hladkala ho...vecer si hladkala svoje prazdne brusko a opat plakala. Vedela som, ze to musim ukoncit. Proste som to v sebe citila. Obom detom som do ich dennicka napisala, ze sme v 5. mesiaci stratili braceka/sestricku...a ze ho budeme navzdy lubit a nikdy na neho nezabudneme. Ani moje deti, kt. mi bozkavali tucne brusko a hucali do neho, "Ahoj babatko"...a ono sa mohlo zosaliet :) A smiali sa z mojich rastucich suniek a my s muzom sme sa tesili z mojich krasnych velkych gulatych prs :) Proste som si vecer zapalila sviecku, pisala do dennickov co sa stalo a potom zlikvidovala dennicek mojho nenarodeneho dietatka. To bola moja rozlucka. Pomoc bol manzel, deti, sviecka, dennicky a moje vypisanie pocitov na papier. Poviem vam vsak, ze si vecer casto kratko poplacem, ked si chytim brusko (momentalne tucnu slaninku ;) Stalo sa to v obdobi dusiciek 2012. 3-4 mesiace dozadu. Cize je to cerstve. A zivot ide dalej, no len my mamicky vieme, ake je to tazke. NIekedy lahsie, niekedy menej. Ako Deniska napisala, nikdy to uz nebude take, ake to bolo pred tym....ano, je to tak. Tato vsuvka do nasich zivotov nas zmenila. Proste tam vobec nemala byt, alebo mala, no so stastnym koncom. Nie ukoncena v polovici cesty. Bohuzial to neovplyvnim a musim ist dalej. Myslela som si, ze to bolo dievcatko EMMA. No mylila som sa :) Bol to maly Loren :) Dnes moj anjelik Loren. Moj maly cmucko, kt. by sme rovnako lubili, ako tych nasich dvoch lapajov, co mi pocas dna pilia usi, riesim skolky, zapis do ZS, vdaka ktorym mi nervy vytekaju na dlazku....moje dve drahe deticky, ktore nam krasne rastu pred ocami a z kotrych sa tesime, ake su mudre a hlavne, nech su ZDRAVE a srsia radostou zo zivota :) Dakujem za tuto stranku a moje vypisanie sa. I ked nemam vdaka mojej ukecanej povahe problem porozpravat sa o tom, co som prezila aj zoci voci... no mozno to niekomu pomoze, niekomu nie. Ozaj a dovod...zatial neviem presne, musim ist k dr....no z tych cudzich pojmov so pochopila: intrauterínna (vnútromaternicová) asfyxia - dieťatko je nedostačne zásobené kyslíkom cez placentu + Chorioamnionitída: zápal plodových obalov, zápalom je postihnutá taktiež plodová voda. Dufam, ze moje babatko netrpelo. Lubim ho. Velmi. Date: 2013-01-26 22:22:13.0 49. RE: treti anjelik - Jamesinka Viki, to musi byt nesmierne tazke... V 22. tyzdni si uz urcite citila pohyby malickej a boli ste si s Livuskou este blizsie. Co sa stalo? Je mi to nesmierne luto! Inak, Livia je prekrasne meno. Viki, od juna to nie je tak davno. Prijatie takej bolesti potrebuje vela casu. My sme prisli o prve dietatko v 12. tyzdni. Mala som pocit, ze uz nikdy mi nikto nepovie "mama", ze ta bolest nikdy neprestane, ze uz nedokazem dalej zit. Potom som otehotnela, nikomu som o tom nepovedala, dokonca kamaratku som oklamala, ked sa vypytovala, ci dietatko neplanujeme... A tento syncek sa narodil. Je to moje stastie, nehovorim, ze niekedy zabudnem, ze to preboli, ale mam pre koho zit. Rozjasnuje kazdy moj den. Potom sme postupne prisli o 3 dalsie deticky. Som veriaca, snazim sa to vsetko odovzdat Bohu. Niekedy mam pocit, ze moj syn je taky posol z neba. Vzdy ma povzbudi a potesi, rozprava mi o tom, ako ked raz pojdeme aj my do neba, ako bude svoju sestricku steklit, ako im budem vsetkym citat... Teraz, ked cakame uz nase sieste dietatko, som na rizikovom a uvidime, co mi povedia, ci dieta zije alebo nie a ci prezije, je mi zase moje slniecko silou. Kazdy vecer sa modli za zdraveho surodenca, dava mi pusinku na brusko a ja sa pokusam verit, ze teraz to vyjde... Nie som silna. Kazde tehotenstvo rozryje moje rany a ozivi bolesti aj z predoslych strat. Snazim sa plakat, ked mam na to chut, robit gesta, ktore mi pomahaju prejavovat tym detickam lasku. Na vyrocia kupujem kvety, zapalujem sviecky, rozpravam o mojich detoch a ignorujem ludi, ktorym to vadi... Velmi malo ludi ma pre to pochopenie, ale je to moj sposob ako prezit. A este si hovorim, ze tieto deticky si ma vybrali, ze chceli, aby som bola ich mamou prave ja, lebo citili, ze ich budem milovat, aj ked sme boli spolu len tak kratko. A to mi dava pocit hrdosti. Ale je pravda, ze staci jednoducha otazka: Druhe dieta neplanujete? Kolko mas deti? a podobne a ja neviem, co mam odpovedat... Niektorym sa priznam, niektorym zatlkam, s tym, ze nie su hodni vediet o mojich pokladoch, lebo by si to nevedeli vazit... Date: 2013-10-11 18:13:20.0 50. RE: miluju tě - Petra Dancáková Ahoj Monika to iste som mala aj ja musela som porodit svojho mrtveho synceka bola som v 36 tyzdni babetko,placenta,pupocna snura aj plodova voda boli zdrave nebola ziadna vada az na to ze babo vazilo 1,060 kg neviem kolko meralo to mi uz nepovedali a nemam papier doma o prvom porode z nemocnice tak neviem mam si ho ziadat od lekara?Poviem ti pre mna to bolo najtajsie obdobie a stale je pretoze zo strany rodicov a inej rodiny som nepocula nic pozitivne a na svoje trapenie a toho ze som potrebovala sa o tom s niekym porozpravat tu nebol vsetko som dusila v sebe a v noci som si ulavila aj ked uz je to o nieco lepsie stale kazdy mesiac palim sviecocku v den kedy sa narodil to 26.maja.2010.Velmi mi chyba a vzdy ked som smutna by som ho rada videla ale nejde to.Nemam tusenie na koho sa podoba ale urcite na svojho ocka.O rok v maji sme s priatelom cakali dalsie babetko kde som chodila na poradne tak ako chodia normalne tehotne zeny ktorym sa nic take neprihodilo mozno o nieco som mala viac vysetrenia ale chodila som normalne do prace ako keby sa nic take nestalo co sa tyka prveho babetka nemala som neake ine miesto robila som to co stale som bola predavacka v potravinach na mliecnom a pecive vypomoc ziadna vsetko si robit sama ale neskor som sa dala na pn-ku nevladala som takto pracovat.Chodila som uz od 35 alebo 36 tyzdna do nemocnice kazde vysetrenie som mala moc,krv,tlak,ozvi,ultrazvuk a vysetrenie zo spodu ci sa neotvaram ale ked som dosiahla 39 tyzden si ma uz nechali v nemocnici kde som na druhy den porodila zdraveho chlapceka mala som obe porody vyvolavane takze sa narodil skor nez mal termin ktory bol 25.februar.2012 a narodil sa 14.februar.2012 vazil 3,330 kg a meral 49 cm.Je zdravy rastie a papa a je velmi zivi a ja ho velmi milujem.S jeho otcom sme sa rozisli ked sa mali narodil takze malo co ho vydel nema na syna narok lebo sa ho vzdal a ja nemam zaujem aby sa s nim neako kontaktoval.Po pol roku co mali uz bol na svete somxsi nasla priatela ktory o vsetkom vie.Stretavali sme sa malo co lebo on je z anglicka a ja zo slovenska takze on bol na slov so synom v marci 2013 no a ja so synom do uk v lete 2013.Teraz sme v uk kde uz aj my zijeme so snubencom a jeho synom ale iba v niektorych dnoch pretoze maly je v maminej starostlivosti sud to tak rozhodol.Teraz cakam svoje tretie babetko a myslela som si ze v uk ma budu o nieco viac sledovat ale milila som sa na svoj prvy ultrazvuk idem az 25.marec.2014 otehotnela som 22.december.2013 takze o svojom tehotenstve by sa dalo povedat ze vela toho neviem som v strese,vela sa so snubencom hadame koli tomu ze prve teh. skoncilo v 36 tt a nechcem aby sa to zopakovalo pretoze som tam mala podla lekara malo plodovej vody co bral na lahku vahu tak som vymenila gynekologa.Pocas druheho teh som uz brala aj tabletky na plodovu vodu aj na stitnu zlazu v prvom teh som nemusela brat teraz uz ano.Na endokrinologiu musim ist hnet ako zistim ze som tehotna a brat lieky ak treba a zmenit davkovanie to bolo este na slov tu v uk si na vysetrenie musim pockat do 8.april.2014 co je nehorazne.V januari som zistila ze som tehotna a na vysetrenie k lekarovy som sa dostala az niekedy v strede februara kde o mojich tehotenstvach vedeli a jedine co urobil lekar bolo ze vzal moc aby sa uistil ci som ozaj tehotna a rozmyslal ci mi vezme aj krv nakoniec vzal co bolo stastie lebo do dalsieho vysetrenia by som nemala zmenene tabletky na stitnu zlazu aj to recept prisiel az v marci domov ze mam brat ine lieky a o nieco silnejsie.Beriem aj neake tabletky na kyselinu listovu a nemozem byt skor vysetrena na plodovu vodu a stitnu zlazu aj ked si to ziadam lebo nie som v 12 tt a akcia srdiecka nie je pocut takze si musim pockat a dufat ze je vsetko v poriadku.Koncom februara som sa citila divne v noci som zobudila snubenca a povedala som mu ze sa nieco deje s babetkom a on len povedal ze sa mam upokojit ze mi nic nie je a ze mam spat tak som sa rozplakala ze ma neberie vazne a aj keby sa nieco stalo bude to brat na lahku vahu a jediny kto bude na vine budem ja.Rano si vstal a siel kludne do prace ked prisiel domov okolo 8 nemal tu ochotu ani za mnou zajst a opytat sa ma ako sa mam prisiel az o 10 kde som si ziadala aby zavolal zene ktora ma nastarosti tehotne zeny podotikam ze sme u nej bolo 27.marec.2014 a potom den na to som sa citila zle asi aj koli tomu ze potvrdila ze som rizikova ale datum mojho ultrazvuku niako nezmenila hnevala som sa lebo ziadny doktori sa na moju plodovu vodu nechceli pozriet s ktorou som mala problemi.Po dotelefonovani som dostala odpoved ze mam prist v pondelok k lekarovy porozpravat sa a on rozhodne ci treba ist v stredu na ultrazvuk a to som mala 3.marec.2014 letiet na slovensko a keby som vedela ze sa neposuniem dalej s vysetrenim tak som mohla kludne aj ist na slov tam som mohla ist k svojmu este gynekologovy a na endokrinologiu a bola by som o pat tt vysetrena ako tu v uk kde musim cakat par mesiacov to je do 12 tt lebo v tomto tt je uz vsetko vydiet aj srdiecko.Musela som koli nim doplacat do leteniek a posunul sa mi let az na 20.april.2014 a neviem ako to potom zvladnem ist s kuframi dietatom a bruskom sama na slov.Snubenec ma moznost ist so mnou lebo v tom case su v uk prazdniny a jeho syn bude s mamou ale odmietol povedal ze bude doma pracovat na zahrade jednoducho ma v tom nechal samu ako vzdy.Necakala som taky pristup od dalsieho priatela ktory je vo veciach lahostajny nemozem si pytat radu,ani pomoc s oblecenim,co varit,ani pomoc v donacnosti a je to asi preto ze mal prvu manzelku a velmi velmi si dobre rozumeli ze sa aj teraz stretavaju a vsetko jej hovory tam jej velmi pomahal ani sa jej pytat nemusel a ona ho ani prosit nemusela rozviedli sa koli tomu ze sla na potrat ale jeho priezvisko pouziva a to sa mi nepaci lebo ak my sa chceme vziat ja nechcem aby ona mala jeho priezvisko.Mal druhy vztah snubenicu ktoru velmi miloval aj po rozchode.S nou ma syna ktory uz ma 4 roky a sud pred par mesiacmi zveril do celkovej starostlivosti matke.Ich vztah bol rozpravkovy splnil jej vsetko co chcela chodili stale niekam von,kupoval jej znackove veci cestovali vela ale klamala ho a podvadzala tak sa rozisli a od vtedy sudili o maleho.Obe vztahy boli take skvele a stastne pretoze vsetko mali co chceli mali kopu penazi a teraz tento vztah je len z prezivania dna na den.Nema pracu,nema dostatok penazi tympadom ja nemozem s dietatom nikam ist len do zahrady alebo do parku tu blizko.Nemam ani darceky ani ten kvietok na svoj neaky sviatok a detom nakupy haldu hraciek ked dobre vie ze im skor saty treba.Nemoze sa moj syn ani poriadne pohrat s autami lebo mu to vadi ze ich hadze a bucha.Stale len slubuje ze pojdeme niekam do restavracie a nikam sme nesli ani na moje narodeniny ani na valentina a na MDZ ani kvietok ani pohladnica nic.Chceme sa vziat este kym sa narodi babo ale ja chcem mat v maji je to lasky cas co viem ze nebude vela veci som chcela ale tym ako to vsetko okomentuje jednoducho uz nechcem.Chcela som nove a len nase obrucky vraj naco on ich uz mal ze stacia aj take par librove stare osuchane 40 rokov stare po neakych ludoch.Chela som mat malu svadbu kde svedkovia budu moja sestra a jej priatel tak naco oni ze bude jeho exmanzelka a jej snubenec.Viete si predstavit mat svedka exmanzelku?Nie v ziadnom pripade nie je mi simpaticka a nemam preco mat s nou kamaratske priatelstvo ani moj snubenec nechce sa kamaratit s mojim exsnubencom s ktorym mam aj ja dobre vztahy.Chcel dievcatko pretoze jeho exmanzelka ma dceru to je odporne.Prve zoznamenie s jeho exmanzelkou nebolo dobre spominala na minulost s mojim snubencom ako im bolo dobre a povedala ze rolo jej dom pozna vepmi dobre vie co je kde bolo mi s toho zle a zacala mi kazat ako sa mam starat o svoje dieta a ze mam zakazat rolo aby fajcil vraj pri nej si to nemohol dovolit.Bolo mi nanic a ked som mu to povedala vsetko bola som ta zla ja lebo mi vadi to ze sa mali tak dobre a ze tak skvele vychadzaju spolu a ze sa jej nevzda tak ako predtym pri expriatelke ze nebude tak robit ako ja piskam a nebudem mat taky zivot lahky ako mali ony.Bolo mi hrozne zacala som lutovat ze som tak skoro otehotnela nemam snivat ani o peknych veciach pre babetko ani o jeho krasnu detsku izbicku.Tamze tento vztah je taky aky chce on ja nemozem nic a uz rozhodne nemozem mat zly den ani nemozem byt ticho neziadat ho o pomoc ani k malemu lebo mi vsetko bude na druhy den vycitat. Toto je moj novy a velmi tazky zivot A cesty nie je spet.S pozdravom Petra Date: 2014-03-10 07:45:22.0 51. RE: PROSIM O RADU LEKARA AJ INYCH AK MI VEDIA PORADIT - Petra Dancakova MOZE SA MI POCAS TEHOTENSTVA ZMENSIT BRUSKO KED SOM V 13TT?MOZE TO MAT NEAKY VPLIV NA TEHOTENSTVO A BABETKO?MOZE TO NIECO ZNACIT A MALO BY SA TO KONZULTOVAT S LEKAROM?A AKO S PLODOVOU VODOU AK JEJ MAM MALO AKO SI JU MOZEM ZVISIT A AKE SU RIZIKA KED JE JEJ MALO CO TO ZNAMENA PRE BABETKO A CELE TEHOTENSTVO? Date: 2014-03-16 08:55:42.0 52. RE: potrat - Lenka ahoj, velmi krasne si to napisala...nam sa stalo minuly rok to iste, len nasej malinkej chybala velka cast chrbtice...a pritom vsetky vysledky sme mali uplne v poriadku...a presne ako u vas sa nam to zistilo v 20.tyzdni... posielam ti vela sil a objatie, aby si to zvladla...viem, ake to je a ako to boli...nevycitaj si, ze si o malu nezabojovala, spravila si pre nu vsetko, co si mohla...malinka to urcite vie a je na teba hrda...tak ako nasa Viki... teraz si musite byt s tvojim muzom velkou oporou...a nepocuvaj sproste reci ostatnych...mne vela ludi z mojho okolia velmi ublizilo, hlavne ti, od ktorych som to necakala...preto teraz mysli hlavne na seba a na svoje "emocialne pohodlie" prajem ti vela sil a aby si uz coskoro mohla hladkat brusko s drobcom vo vnutri Date: 2015-11-22 00:08:19.0 53. RE: ako prekonať ťažké obdobie?? - Lenka Ahoj, je uplne normalne, co prezivas...ja som prezivala to iste a vlastne uz je to vyse roka a stale mamickam zavidim ich brusko a deticky a stale citim hnev a pocit nespravodlivosti...tazko poradit, ako prekonat tazke chvile, mne sa po strate nasej malej nechcelo vobec zit, stratila som o vsetko zaujem, nikam som nechodila, nikto sa so mnou, o tom, co sa stalo, nechcel rozpravat...dokonca ani manzel, ten sa tvaril, ze sa nic nestalo...a navyse mi vsetci hovorili, ze to prehanam a ze nie je normalne, ako sa spravam... co mi velmi pomohlo, bolo, ze som si nasla psychologicku, ku ktorej chodim do dnes...neskutocne mi pomohla, som jej velmi vdacna, pomohla mi zasa najst chut do zivota a prijat moj zivot taky, aky je...nasa Viky mi strasne chyba, myslim na nu stale, ale uz viem, ze tam kde je, sa ma lepsie a dava na mna pozor a nehneva sa na mna... co ti viem jedine poradit je, aby si pocuvala svoje pocity, nechala emociam volny priechod (ked sa ti chce plakat - plac, ked sa ti chce zurit - zur, ked sa ti chce smiat - smej sa)...viem, ze je to otrepana fraza, ale cas je mocny liecitel. poviem pravdu, nikdy sa s tym nezmieris, ale casom sa s tym naucis zit a prijmes to tak, ako to je... prajem ti vela sil a posielam silne objatie Lenka11 napisal/a: ------------------------------- Sú to už dva týždne od straty našej malej princeznej. Pár dní mi je dobre, stále si hovorím, že bude dobre a že čoskoro ten smútok pominie. Potom idem von a začnem si uvedomovať koľko budúcich mamičiek a mamičiek je v našom meste. A stretávam bývalé spolužiačku, ktoré som nevidela min. 7 rokov a aj moje tri kamošky majú rovnaký termín ako som mala ja. Viem, že závisť nie je dobrá vlastnosť. Ale keď ich vidím aké sú šťastné a spokojné. A keď si uvedomím, že pred tromi týždňami som bola rovnako šťastná ako oni a teraz mám len prázdno v brušku a smútok v srdci. Stále si hovorím, že im musím dopriať, že je to krásne byť v očakávaní a nie je nič krajšie ako sa tešiť z radosti druhého. Ale niekedy mám pocit akoby sa mi život vysmieval rovno do tváre. keby som vedela ako mám začať opäť žiť a byť šťastná, zdá sa mi to ako vzdialený sen. Nechcem závidieť a byť plná hnevu ale neviem to ovládnuť. ako ste to prekonali. či som len ja taká neprajná a zlá??? Date: 2015-11-27 16:48:50.0 54. Nas anjelik sladko spinka - Michaela Ahojte je to naozaj nadherna stranka ako sa podelit o svoje emocie,smutok a vyznanie nasim milovanym detickam.dlho som citala tieto clanky ale nikdy som nenabrala tu odvahu napisat tu ci niekomu sa zdoverit stym.Dakujem Vam ze ste mi pomohli konecne sa otvorit a nedusit to v sebe.Ja som tiez prisla o svojho anjelika mal 22tt bol to chlapcek a dali sme mu s mazelom meno Lukasko :-* prezila som tie najkrajsie ale zaroven najhorsie obdobie.Zacalo to koncom druheho mesiaca bol vecer sama doma manzel na nocnej prislo mi trosku zle tak som si sla lahnut ze to prejde ale lahla som si s pocitom ze nieco nieje v poriadku prekrucala som sa v postrli a zrazu citim ze nieco zo mna tecie utekala som na toaletu a liala sa zo mna krv okamzite som volala manzelovi a ten volal svojej mamke aby utekali hore pokial dojde on s prace pretoze robi 30km od domu medzi tym svokra volala sanitku ten cas pokial dosla svokra trval vecne vravela ze este nikdy nikde sa tak rychlo o pol noci neobliekla a neutekala trvalo to len 8min ale mne sa zdalo hodiny.prisla sanitka a ked ma odnasali dosiel manzel utekal za nami sanitka sla strasne rychlo len mne ta cesta prisla pridlha ja som sa obavala toho najhorsieho.Konecne sme dosli a aj lekar ktory ma okamzite pozrel a povedal mi tu najkrajsiu spravu srdiecko bije len pukla cievka napichali ma dali mi vitaminy a cakal ma 5dnovy pobyt v nemocnici.Strasne som sa bala pytala sa dookola preco ale ak som sa spoznala s ostatnymi mamickami ze ake maju problemi mi odpovedali ze take iste tak ma to ukludnilo trosku.nastal den prepustenia velke nadsenie i obavy aby sa to nezopakovalo o dva dni sme mali ist na vytuzeny ultrazvuk v 3mesiaci s manzelom obaja sme si sadli do cakarne a nedockavo cakali kedy uvidime svojho drobca konecne sa dvere otvorili a zavolali nas manzela posadil lekar na pohovku kde mal krasny pohlad na velku plazmu aby ho videl v plnej krase ja som uz kinecne lezala a mohlo to zacat lekar ho krasne popisoval poculi sme srdiecko a v tom ze nieco sa mu nepozdava nech pockam ide volat cakali sme 5minut a stale nic konecne prisiel stym ze musim ist k docentovi on musi posudit nic viac nic menej doslova som sa rozklepala nechapali sme co sa deje.poslali ma obliect a uz len mi sestricka povedala ze mi budu volat co najskor.o dva dni mi volali ze mam prist len v ten den mal manzel sluzbu a nepustili ho tak som sla sama znovu to cakanie ale strasne napatie co sa deje stale som nevedela ze co konecne som sla sa dozvediet pravdu docent ma ulozil a uz mi tiekla slza a este ani slovko nepovedal.Nadychol sa a zacal s klopenou hlavou ale ludsky ze moje babatko ma na brusku omfacocellu je to nezcelene brusko a nevyzera to dobre mala sanca na prezitie ja som ko hlucha len pozerala na neho.spytal sa ci chapem ja nuc poslal ma obliect a zacal od znova vtedy mi ako keby dal facku a zacala som brutalne plakat povedal ze mam na vyber pokracovat alebo prerusit graviditu ale ze mam prist s manzelom ze ho asi nechapem teraz.okamzite som volala manzelovi s placom a skoro mojim kolapsom ten sa snazil vysvetlit svojmu nadriadenemu ze su velke problemy aby ho uvolnil ale ako som pisala robi 30km od ke tak som sa vybrala k svokre ktora robi b meste cesta mi inak trva 15minut za nou ale teraz mi trvalo hodinu ludia sa na mna divali ako na opitu ale mne to boli jedno konecne som dosla k svokre ktora nic netusila ostala v soku a pkakala so mnou je to najlepsia svokra na svete sucitila so mnou vsetko aj ked to bolo tazke ma vidiet plakat a ona sa snazila ma podrtat a nevyronit ani slzu.dosiel manzel a zase sme sa vybrali do nemocnice k docentovi aby este raz nam vysvetlil nakolko ja som ho nevnimala.Vsetko sme si nechali vysvetlit a sme odisli splacom zo vsetkym.dosla son konecne domou s velkou ranou na srdcu manzel sa drzal i ked bol tiez hotovy a snazil sa nepkakat.prisli dalsie dni cakali sme co bude dalej dali nam v nemocnici na vyber bud interupciu alebo pokracovanie dalej gravidity sla som sa zisaliet pretoze mi nik nerozumel ako ma to boli a nechapem tomu mala som nato len jeden den!najprv strach ze malicke sa bude trapit potom vycitky ze som nic nespravila ze to jednoducho vzdam nie sla som k primarovi a vravim idem dalej sli tyzdne a stale som bola hotova te moj drobcek co je pod mojim srdcom je chory rozpravala som sa snim spievala citala rozpravky no len som to nezvladala musela som nastivit psychologicku ta ma trosku podporivala ale zdalo sa mi ze nik mi nevie pomoct ze je to zbytocne. Prisiel 5mesiac 21tt znova tie dvere ta ordinacia vzali nas dnu s mazelom a uz len napatie vo mne manzelovi a uz aj docenta. Je to docent s velkym D... dakujem mu za vsetko i ked neprial mi to sucitil s nami ale je to jeho povinost. Ultrazvuk sa zacal vsetko meral a prisiel k srdiecku minuta ticha.... ma velmi vazne chore srdiecko je nevyhnutne na operaciu a nemusi to prezit totizto nemusi prezit do 9mesiaca jeho brusko ta omfacocella je omnho vacsia ako v 3mesiaci cakal som ze sa to sceli teraz jeho oblicka sa mi nepaci kedze je brusko zle scelene ma vonku crievko a pecen sa posunula a vyvinula zle oblicka ma mensi raztep chrbtice tie slova boli nezastavitelne zacala som hrozne plakal manzel ma drzal za ruku ale ja som sa triasla on pocuval pozorne pretoze ja som mala ticho.. prisiel docentov verdikt Prerzsenie gravidity vzhladom na mnohopocetne chyby.okamzity nastup do nemocnice v prvy den ma napichali tycinkami na otvorenie maternice brutal bolesti strach manzela poslali domou jedine to co som nepochopila ze nemoze byt pri mne na izbe ja som ho tak strasne potrebovala.prisiel vecer uz len plac mali ma kopal a kopal ako keby vedel co sa deje :-( a lucil sa so mnou celu nic som ani oka nezazmurila uz rano o 5som vola s manzelom so slzami v ociach ze sa bojim nic netusim co a ako len ma ukludnoval nexh neplacem ze budem vycerpana prislo rano pol 7otvorili sa dvere ze uz ma caka docent nemusel ma on prave robit ale bola to moja poziadavka.zisla som o pochodie dole vybral mi tycinky co mi mali otvorit krcok maternice a povedal pridem a nech sa drzim povedal mi co ma caka za injekcia vzali ma sestri ulizili na postel a pichli prvu umelu kontrakciu po chvilu kricim ze mi je zle a horuco okamzitr pribehli dali ma dole utekala som na zachod prehnackovala som hodinu a pol s zvracanin a bolestami bola tam stolicka co bolo fajn pretoze mi pomahala sa skrucat a miernit bolesti zrazu mi prislo lepsie len co som sa postavila na nohy citila som ze nieco sa vali zo mna bum plodova voda bola som prvorodicka zlakla som sa a zaroven potesila ze uz je to tu pretoze boli to strasne bolesti a zaroven som uz nevladala a najhorsie to bolo pre mna ze som bola tam kde vsetky tehotne.kricala som na sestru ze mi idtiekla plodova voda ze sa ospravedlnujem za zachod ze je spinavy.okamzite prisiel tym lekarov aby ma pozreli zo spodu ale ten ze v ktorom som ze mam take male brusko ja son znovu plakala sestra odpovedala za mna.dali ma opat lahnut nech odpociniem a pichli dalsiu vyvolavacku opat bolesti hnacky a vacsia vycerpanost presli uz 5hodin prosila som sestricky a boha o pomoc boli to strasne.. pkakala som ale od toho ze sa stale trapi pretoze som ho citila ako kope aby mi nebolo malo cez moju izbu nosili vsetky babatka co prisli na svet bolo to flustrujuce bokestive preklinala som vsetko ze preco ja,preco prave ja ... a stale dookola pytala som sa ze ked ste vedeli aky mam problem preco mam tu izbu ze je to hrozny pocit a vidiet.ospravedlnenie ale mne to nepomohlo.prisli kontrakcie kazdych 5minut potom kazdych 3 nedalo sa to zniest uz som vycerpana postavila som sa a pozeram som zaliata krvou zem nohy kosela ako na zabijacke volali lekara pozrel a okamzite volali docenta potrat... preslo uz 7hodin a stale nic skrutena na posteli cely tim pri mne co sa deje strach priputali mi nohy nejaku misu dali pod mna a zrazu tlacte fuu .. bolesti boli horsie a horsie moj krik sa stupnoval robili co sa dalo ale mallicky sa mi zakliesnil presla polhodina a stale nic nastali uz klieste no nic lekar na lekara pozerali a netvarili sa nadcene potom ma poriadne chytili 3sestri jeden lekar plus docent co mi pomahal moj boj uz bol len ako keby posledny krat som mala zakricat a zatlacit v zivote ..nikdy v zivote som tak nekricala konecne to prisli je na svete len mi ho nemohli ukazat aby som neskolabovala. Nemala ho vzdy pred ocami nexh si ho necham v srdci a v spomienkach tak ako ma kopkal v brusku.prisla velka ulava ze sa uz moj drobcek netrapi a ze ho prijal boh ked si ho vybral.mna cakala uz len kratka operacia a velky smutok za nasim milovanym anjelikom.:-* preslo uz niekolko mesiacov no neprisiel den kedy som na neho nemyslela verim ze ani jedna z vas na toho vasho anjelika ste nezabudli.. teraz viem ze niesme sami co sme toto prezili VELKA VDAKA Vam vsetkym ze ste sa tu zdoverili pretoze ste ma nakopli mysliet pozitivnejsie a konecne mi spadol malicky kamen zo srdca ze som sa tu mohla rozpisat a konecne o tom hovorit este raz Velke DAKUJEM prepacte ze az tolko pisania :-) prajem Vam vsetkym z celeho srdiecka krasne a zdrave deticky kazdej kolko si len prajete Date: 2016-01-28 18:01:21.0 55. RE: Nas anjelik sladko spinka - Michaela bozinku to je hrozne naozaj mi tecu slzy to je naozaj neskutocne co ste si prezili :'( mna to boli s vami ste silny a nik vas nerozdeli prajem velmi vela sil a verim ze to spolu zvladnete. Je mi tazko pisat nieco co som nezazila a verim ze ta to muselo zozierat si velmi silna a verim ze vsetko sa obrati v dobrom pretoze si to zasluzite :-* ja ani neviem co ti mam napisat pretoze je to naozaj tazke co ste si prezili slova su zbytocne preroze to si naozaj zasluzi nieco viac.bojim sa nieco napisat aby som ti neubliza vlastne v tom aby som ti to nepripominala:'(.. tvojim krasnym detickam Eliske a Oliverkovi prajem len a len to v zivote najlepsie a najdolezitejsie vlastne to uz maju a to si TY maju uzasnu maminu na svete :-* ktora da zivot za nich klobuk dole Lenka naozaj. Ja som tiez nieco prezivala ako nastevy nemocnice na tej izbe na tej istej posteli ked som bola tehotna na oddeleni kde som porodila Lukaska bol to horror chodila som s manzelom aby ma podrzal ale aj tak moje myslienky ma pohlcovali za kazdym ked som tam sla a odchadzala som s placom vlastne dodnes ak tam idem sa trasiem a tlacu sa mi slzy pretoze od oktobra ked sme sa rozlucili s Lukaskom som od porodu absolvovala uz 2operacie ... tak ani sa stoho neviem dostat lebo mi to stale pripomina co sa dialo ..nechcem nato zabudnut ale chcem si pamatat len to najkrajsie.....tehotenstvo brusko ako mi rastlo,kopanceky pretoze viem ze moj milovany Lukasko je tu so mnou kazdy den Date: 2016-02-03 11:21:05.0 56. moja laska - mirka Dobry den.chcela by som sa zdoverit so svojou bolestou.pred rokom po dlhsom case sme uz s mužom necakali a navstivili iscare v ba.tuzba po spolocnom dietati bola velika.zaziadali sme si o IVF a cakali.este pred tym sme vyskusali hormonalnu liecbu.ktora vysla na prvy krat!tak som sa potesila a muz tiez.avsak po injekcii som brala duphaston cez ktory som v obdobi ocakavanej menzes raz zakrvacala a neskor spinila takto to bolo asi 3 cyklusy.neskor mi dr zistil ze mam placentu preavia marginalis a musim lezat.v tom case zasahovala k branke a uz vtedy sa rozpravalo o cisarakom reze.cele tehotnestvo bolo o lezani a lezani.uz mi sibalo.avsak prisiel 29 tt vecer.postavila som sa a zaliala ma krv.moj muz ha v rychlosti viezol do nemocnice za co mu velmi dakujem.tam sa ukazalo.ze aj ked placenta sa dvihalaa a nezasahovala do pôrodných ciest vo vrchnej casti sa zacala odlupovat od steny maternice.nasledovala akutna sekcia.ked ma prebudili ani som netusila ci moj chlapcek zije.neskor prisiel moj muz na izbu a hovori krasny chlapec.plakal velmi.skoncili sme na antolskej maly na vysokospecializovanej jiske.ked som ho videla na druhy den plakala som vycitala si ze som mohla nieco urobit.vsetci mi hovorili aky je krasny.naozaj bol dychal sam uz na druhy den na treti mu dali aj hadicku prec.sikovny moj maly hovorim si.no dr z oddelenia neustale mi hovoria mliecko si odsavajte vase pekne stoleroval.tak ja som si zdimala prsia lisaje mam dodnes len aby moje dieťatko malo.pridem na dalsi den a oznamia mi ze malemu stupla zltacka dva krat vracal a nizka akcia srdiecka.hned mi bolo do placu.na druhy den normalna doktorka (druha smena)a vam nepovedali ze maly dostal umelu vyzivu lebo nemame mliecko a dva krat ju vyvracal?tak som opat išla zdimat prsia.s placom.posledny den v nemocnici pondelok rano som si bola odsavat a pozeram ze moj syn v intervaloch sa skruca od placu a bolesti.pytam sa neboli ho brusko?oni ze nie.pridem domov po tyzdni v nemocnici.za tri hod pride moj muz z pohľadom vydeseneho dietata a oznami mi ze nasho syna prevazaju z antolskej na kramare nakolko antolska ma "spickove"inkubatory pre nedonosenych nema ziadneho detskeho chirurga.samozrejme na kramaroch nam oznamili ze ma perforaciu crievok.t.j.ze mu praskli crievka od prepapania.nakolko nedonosene deti nemaju dovyvynutu traviacu sustavu.vysiel dr z jisky a oznamil nam ze ma infekciu a hovineka vsade v brusku.ale nemoze ho operovat pretoze prisiel v tak zlom stave ze to uz musel mat 3 dni.padla som na kolena pri vete.vas syn ma 10%sancu.moj chlapcek maly.noc prezil na kramaroch na jiske na liekoch.utorok ho 3 hod operovali.neprezil.moj syn zomrel.zil tu 8 dni.bol krasny moc ho milujem.neviem sa s tym zmierit.preco sa to stalo mne?co som zle komu urobila ze mi zobralo dieta?moj muz sa snazi ma podporovat.neviem kolko vydrzi.pytam sa ho kazdu chvilkundookola to iste.preco.kedy to preboli.najhorsie je ze by som chcela cim skor otehotniet ale po mojej akutnej sekcii.strate krvi kde zevraj zachranovali mna a moju maternicu.nemozem min 2 roky.a co potom?bude sa to opakovat?co ak ano?budem mať opäť placentu zle?alebo co oapt mi ho zobere boh k sebe?tak velmi sa bojim mat druhe dieta.co som podcenila?prosím poradte.pomozte lebo mne sa zit nechce.zeny na antolskej sa same vzdavaju babatiek.fetacky idu rodit tretie a davaju ho automaticky na adopciu.preco mi ho zobral?bola by som dobra mama.neviem to pochopit.a mozno budem potrebovat nieciu pomoc...ale neviem ako zit bez neho.neviem ako si robit druhé . Pretože ten strach je tak velky.dakujem vam za tuto stranku Date: 2017-04-29 15:34:31.0 57. RE: moja laska - mirka Ahoj Juditka, velmi ti dakujem ze si mi napisala. Moj syncek sa volal Janko, po mojom muzovi. Malý ked sa narodil, bol v 29 tt. Kedze som zacala krvacat doma (odlucovala sa placenta) nasledovala akutna sekcia, cize mi nestihli ani pichnut kortikoidy na plucka, avsak narodil sa prvý den mal prístroj a na druhý uz len hadicku. Bol silny a verila som ze to zvladne. na tretí den uz dýchal uplne sam. Bola som hrdá na neho. Vo vnutri som si vravela, uz ked som ho nedokazala donosit do spravneho týzdna aspon on vie byt tak silny ze to zvladne. Prisiel 4 den na antolskej a dr mi oznamila v rýchlosti ze ma zvýsenu teplotu, dva krat vracal, zvýsena zltacka a nizka akcia srdiecka. Len sa mi podlomili kolena a prisiel plac. Na dalsi den mi druha DR. oznamila ze malý nemal mlieko, a ani oni nemaju tak mu dva krat dali umelé mlieko, ktoré nasledne dva krat vyvracal. neskor sa opat stabilizoval teda podla dr....Pýtam sa sestier z oddelenia ma moj malý nejaké zasoby mojho mlieka? tvrdili ze nie, tak som utekala odsavat na dalsi den mi druha sestra povedala ze ma v zasobe 80ml. skoro som odpadla. Neviem ako to tam maju porobene, ked kazda povie nieco ine. kazdopadne prisiel pondelok (mala som ist prec z nemocnice). Vo vnutri som citila, že ak odidem ze sa malemu pohorsi. ale to uz bola moja prepustacia sprava spísana a ja som bola zbalena. isla som si este na ich oddelenie odsavat mlieko. Pozeram na maleho ako krasne spi, ale ten spanok striedala intervalova placliva bolest. pýtam sa dr. neboli ho brusko, ona ze nie to je v poriadku. Moj muz prisiel pre mna a odviezol ma domov. do stupavy. prisiel za 3 hodiny a oznamil mi ze ho preventívne vezu na kramare, nakolko oni nemaju ziadneho doktora. chirurga, ze nieco s crievkami. Nasadli sme do auta a isli na kramare. tam nam doktor oznamil, ze malý ma perforaciu crievok. (prasknutie na niekolkých miestach, nakolko bol este traviaci system nedovynutý). Ale oznamil nam ze prisiel v tak kritickom stave ze ho nemoze operovat hned, a musia ho stabilizovat. tvrdil ze uz to musel mat 3 dni. a bolesti. ta predstava ma zozierala pomaly zaziva. prezil na liekoch a na samostatnom dýchani celu noc. utorok 25.4.2017 ho poobede isli operovat. nakolko som nevladala od placu ani dýchat moj muz isiel do nemocnice sam, kde cakal pred operacnou salou. zrazu mi vola s placom ze uz to tam sam nezvlada. sadla som do auta a letala za nim, hovorila som si ze my dvaja musime byt pri sebe a ja nemozem sobecky cakat doma na výsledok. prisla som objala ho a do 10 min dosla doktorka a oznamila nam ze malý operaciu neprezil. Ked nam vysvetlovali ze pri týchto detoch chodia lupou crievko po crievku, dierka po dierke odstrihnu a zasiju hovorila som si toto nemoze byt pravda. ta bolest ze som tu ja a moje dieta uz nie je tak silna a neopísatelna, ze dnes je to presne týzden a mam pocit ze sa nic nezlepsilo. akurat su tu tie pohlady ludi, ktorý trpia pri pohlade na mna, ako moj muz (ktorý neviem kolko este zvladne) a ja neviem ci im vycitat ze neplacu so mnou a hovoria o buducnosti ako o garancii ze bude vsetko ok alebo im vynadat ze sa tak isto netrapia. kazdopadne viem ze to je zle ale toto by som nikomu nepriala zazivat. take prazdno, nemat radost, nedokazat zachytit myslienku, sustredit sa na cokolvek. nejde mi to. bolest je silnejsia. Plus ten strach z mozneho druheho dietata je tak velký. momentalne som v stave ze sa chcem utapat v ziali. v kazdom pohlade do zrkadla sa vidim ako som este pred 3 týždnami nosila pod srdcom dietatko ktoré sme si s muzom vysnivali. ked vidim jazvu poviem si, katastrofa a nema ani zmysel. lebo co z nej vyslo uz neexistuje. moje telo je tak znicene a zhumplovane a to mam 28 rokov. ze mi je do placu. cela radost z toho ake sme mali mat krasne leto, ako som si chvile s mojim janickom predstavovala je prec. a ja len pozeram doblba a neviem co robit. neviem sa vratit ani k domacnosti k bezným cinnostiam. co horsie ze moj muž ich kvoli mojmu rizikovému tehotenstvu robil 8 mesiacov. a teraz ich neviem stale zacat robit ja. plus pocas toho ako som lezala doniesol domov moj muz kocik od znameho. moja mama zurila ze povera je povera. ja som si hrdo povedala na povery ja nedam. teraz uz viem a cakam kým ich moj muž, vsetky veci neodnesie z nasho domu niekam velmi velmi daleko. plus takto minulý rok som bola v praci presne 25.4.2016 prisla som domov a pred domomo policajne auta. (razia) mojho muza odviezli a ja som nevedela ani kam. kedy ho uvidim, komu volat, kedze som nebola doma zabavili nam aj mne uplne vsetko, vratane penazi co som mala po predaji bytu takze som nemala peniaze ani na pravnicku. v ten den som myslela ze umriem, nevedela som nic....a velmi to bolelo...moj syn zomrel presne 25.4.2017. je to nejaké znamenie si hovorim? alebo len blba nahoda? mam na cela napisane smoliarka? a nakladajte jej kolko este zvladne? muz mi hovori neboj sa este nas len krasne caka. pytam sa ho kedy?najradsej by som uz teraz bola tehotna. ale tak velmi sa bojim. keby mam prist este o jedno dietatko alebo by malo mat komplikacie umriem...neviem ako mam teraz zit dalej, ako sa tesit ze to druhe bude uz vsetko v poriadku. neviem ci navstivit doktora aby mi pomohol cez to prejst.? ja naozaj neviem...len prosím a teraz neviem koho ci boha? alebo prirodu? aby to prestalo tak boliet a aby mi dali sancu byt maminou zdraveho dietatka a aby som sa prestala bat. a skusila to este raz...velmi ta obdivujem ze si toto zvladla ako si zvladla. ja pri mojej sekcii mozem mat asi prve dalsie dietatko az za dva roky. a ten cas tak boli a pomaly plynie....mirka Date: 2017-05-02 08:20:52.0